26. júl je v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spojený aj so spomienkou na rodičov Panny Márie – svätých Joachima a Annu. Obaja pochádzali z významných rodov. Kým Joachim bol z Júdovho pokolenia a jeho pôvod sa odvodzoval od kráľa Dávida, ktorému Boh prisľúbil, že z jeho potomstva vzíde Spasiteľ sveta, Anna bola z rodovej línie starozákonného […]
25. júl patrí v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svätému apoštolovi Jakubovi, synovi galilejského rybára Zebedeja a Salome, sestry Ježišovej matky Márie, ktorý vyrastal na brehu Genezaretského jazera. Keď Ježiš jedného dňa prechádzal popri lodi Zebedejovcov, stačilo jediné: „Poďte za mnou,“ a obaja mladí muži bez váhania zanechali otca i loď. Práve Jakub, Ján a Peter tvorili najužší Ježišov výber: oni traja […]
Bola to za socializmu výnimočná udalosť. Volalo sa to Rallye Tatry. Do Popradu na prívesoch doviezli športové autá, ktoré potom ale že naozaj šialenou rýchlosťou prechádzali cez Lopušnú dolinu aj inými pri rýchlostných skúškach. Do šedivého sveta znormalizovanej spoločnosti prichádzali pestro pomaľované autá. Mechanici nám rozdávali farebné nálepky, často to boli reklamy s úplne neznámymi […]
V nadšenom ovzduší vigílie Veľkého jubilea roku 2000 pápež Ján Pavol II. vyhlásil svätú Brigitu Švédsku za spolupatrónku Európy. V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi má svoje miesto 23. júla. Pápež Benedikt XVI. predstavil v rámci katechéz jej postavu, posolstvo i dôvody, pre ktoré sa má od tejto svätej ženy mnoho čo učiť – ešte dnes – […]
Na prvý pohľad sa môže zdať, že spoveď je len formálny úkon: človek niečo prizná, kňaz vysloví slová rozhrešenia a všetko je vybavené. No v skutočnosti je to omnoho hlbšie. Otázka, ktorá sa často vynára v mysliach veriacich, znie: Čo ak idem na spoveď a necítim ľútosť? Podľa Tradície a učenia svätého Tomáša Akvinského stojí spoveď na troch pilieroch zo strany […]
Chceli mu dohovoriť, odviesť ho so sebou, „aby nerobil rodine hanbu“. Snažili sa zachrániť rodinnú česť. Trápna a citlivá situácia. Predzvesť celkového nepochopenia a neprijatia.
Prestavba kostolov a kláštorov na vojenské pevnosti predstavovala jednu z najvýraznejších zmien v podobe i účele využitia pôvodne sakrálnych objektov. Chrámy určené na slávenie liturgie, tichú modlitbu a rozjímanie sa zaplnili rinčaním zbraní a často hrubým správaním vojakov. Je pravda, že kostoly, ako o tom svedčí aj ich samotné pomenovanie, odvodené od latinského castellum vo význame opevnené miesto, často slúžili ako útočisko […]
