Svetskí revolucionári budia dojem novosti tým, že búrajú všetko, čo sa doposiaľ vytvorilo. Nádej živia sľubmi a nadšenie hlásaním neviazanosti. Revolúcia sa mení na spúšť
Priatelia, svätý apoštol Pavol píše Timotejovi aj tieto slová: „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Lebo príde čas, keď neznesú pravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ (2 Tim 4,2-4) Na […]
V dnešnom svete, v ktorom sa často stretávame s povrchnosťou a neúprimnosťou, je dôležité pripomenúť si hodnotu úprimného srdca. Slovo „srdce“ používame často či už v bežnej reči, alebo v duchovnom kontexte. Hovoríme o úprimnosti, keď niečo vyjadrujeme „od srdca“ alebo „zo srdca“. V kresťanskej tradícii má srdce hlboký význam, najmä keď hovoríme o Ježišovi Kristovi. Ježišovo Srdce je symbolom otvorenosti, úprimnosti […]
Ježiš Kristus ukazuje svoje Srdce aj dnes – nie symbolicky, ale skutočne, viditeľne, hmatateľne. V tajomstve Eucharistie je prítomný reálne a jeho prítomnosť sa dá dokonca skúmať mikroskopom. Taliansky lekár Franco Serafini, špecialista v odbore kardiológia, sa niekoľko rokov vo voľnom čase venoval netypickému výskumu: vedeckému skúmaniu eucharistických zázrakov. Nie ako teológ, ale ako vedec s využitím histológie, […]
S pozemskou matkou sme boli spojení pupočnou šnúrou. Pupočnou šnúrou lásky a milosti sme spojení aj s naším Otcom na nebesiach. Keď sa z matky rodíme na svet, musíme pupočnú šnúru prestrihnúť, inak by sme sa zadusili. Ale spojenie medzi nami a Otcom nesmieme prerušiť, lebo je to ako preťať žily, hlavnú tepnu.
„Ak je to tak, potom je lepšie nevydávať sa,“ parafrázuje nejedna nádejná nevesta slová apoštolov, keď sa od Ježiša dozvedia, že muž nemá prepúšťať svoju ženu (porov. Mt 19,10). Kameňom úrazu je práve jeden maličký dodatok v texte pre nevestu oproti ženíchovi v byzantskom obrade: sľubuje mu manželskú poslušnosť. Ženy sa tu väčšinou ohradia, že […]
Táto otázka ma vracia späť do detských čias. Jasne si pamätám, ako nám deťom zbožné staré mamy radili, aby sme tú „oblátku“ alebo ten „chlebík“ rýchlo prehltli a zbytočne nehrýzli, lebo je to živý Pán Ježiš, tak nech ho to nebolí. Až oveľa neskôr som sa dozvedel, že táto predstava siaha omnoho hlbšie do minulosti a viaže sa […]
