Kostol sv. Jakuba je pôvodne gotický objekt z roku 1284. V roku 1431 ho zničili husiti a v rukách luteránov bol od roku 1429 do 1710. Vstup do kostola tzv. "žobračovňa" bol pôvodne drevený, po jednom z požiarov, bol v roku 1748 postavený murovaný. V roku 1740 bola pristavená ku vstupu do kostola Kaplnka sv. Kríža. Sú v nej barokové lavice a zvon umieráčik. Pod kaplnkou je pochovaný kňaz Štefan Felix so svojou sestrou. Kostol bol viackrát poškodený požiarom. Zasiahol ho aj ničivý požiar v roku 1904, kedy prehoreli trámy držiace zvony a tie sa zrútili, prerazili chrámovú strechu a roztopili sa. Zhorelo veľa vzácnych obrazov, cechové zástavy, kalichy aj sviatosť Oltárna. Oheň zničil aj vežové hodiny. V roku 1906 bol rekonštruovaný v neorománskom slohu. Je to trojloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutá valenými klenbami s lunetami. Fasáda s opornými piliermi má združené okná, ktoré sú polkruhovo zakončené a majú oblúčkový vlis. V bočnej kaplnke kostola sa nachádza súsošie Kalvárie z konca 18. storočia. Ide o drevorezbu neznámeho barokového umelca. Na ľavej strane súsošia Kalvárie nachádza sa plastika Krista z bieleho mramoru. Plastika je z prvej polovice 20. storočia. V tej istej kaplnke sú barokové kostolné lavice. Pod kostolom sa nachádza krypta. Pochovaní sú tu Suňogovci z Budatínskeho panstva, luteráni a rodina Hrabovských. Z krypty viedla podzemná chodba, ktorá ústila v roliach. Preto slúžil farský kostol na ochranu obyvateľov.