Ranogotický kostol z druhej polovice 13. storočia. Loď bola upravovaná r. 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý r. 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod.dnešnou omietkou, je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. V exteriéri na južnej strane je analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové okno.
V súčasnosti prebieha v presbytériu plošný odkryv stredovekej maliarskej výzdoby, predbežne radenej do 15. storočia. V spodnej časti sú obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny sa nachádza pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúku sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov sv.Štefana a sv. Ladislava. V lodi je v 2 sondách zachytená Ladislavská legenda. Nad klenbou lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskoro barokových malieb.
Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, 4 obrazy na krídlach sú olejomaľby z r. 1905 od maliara Springera. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa, klasicistický zo začiatku 19. stor. , kazateľnica je baroková z polovice 18. stor., krstiteľnica kamenná gotická zo 14. storočia. Krucifix, polychrómovaná drevorezba z 18. stor., strieborné cibórium je z r. 1704. Zvon je z r. 1677.
Z pôvodného zariadenia kostola sa dve gotické sochy Madon (okolo r. 1360 a 1480), sv. Mikuláša biskupa (okolo r. 1480) a sv. Jána Krstiteľa (okolo r. 1500) dostali do zbierok Nemzeti galérie v Budapešti.