Podľa dostupných údajov stál v Borovciach kostol s farou už v r. 1332. Podľa vizitácie z r. 1695 a 1697 je kostol v biednom stave a potrebuje zvonku i zvnútra renováciu. Súpis pamiatok uvádza, že starý kostol zbúrali.
Po zbúraní starého kostola začali veriaci na tom istom mieste s novou stavbou. Čo sa týka architektúry, kostol je neskorobarokový. Tvorí ho pozdĺžny jednoloďový priestor zaklenutý pruskými klenbami so segmentovým uzáverom presbytéria. Do západnej, konvexne riešenej fasády situovaná predstavaná veža so štvorcovým pôdorysom, s ihlancovou strechou a sedlovým portálom.
Kostol je v sanktuáriu dlhý 8 m, široký 7 m, vysoký 9 m. Sanktuárium je od celku vyzdvihnuté jedným schodom, má svoju klenbu, je oddelené od lode vloženým zaklenutím. Do druhého vatikánskeho koncilu bolo navyše oddelené múrikom a bielymi mramorovými stĺpikmi, medzi ktorými boli kovové mriežky.
Loď kostola je dlhá 20 m (vrátane predsiene), široká 10 m, vysoká podobne ako sanktuárium. V zadnej časti lode je vmurovaný chórus. Okrem organa sa na ňom nachádza kostolná izba, slúžiaca ako knižnica a archív.
Veža kostola je široká asi 5 m a práve tak dlhá. Sú v nej 4 obloky a jedno malé okrúhle okno. Strecha nového kostola bola pokrytá jedľovými šindľami natretými na červeno. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá má zvonku osobitný vchod. Užívacia plocha chrámu je približne 240 m².