Prinášame homíliu arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ z púte gréckokatolíkov na Velehrad 9. mája 2026.
15. máj je v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi spojený s menom svätej Žofie, kresťanskej vdovy z Ríma, ktorá počas prenasledovania kresťanov v 2. storočí vychovala svoje tri dcéry vo viere, nádeji a láske. Nie však len obrazne: jej dcéry sa naozaj volali Viera (Pistis), Nádej (Elpis) a Láska (Agapé) a každá z nich spájala so svojím menom aj patričný obsah, ktorého sa nevzdali ani […]
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po […]
V liturgii ma pred časom oslovili dve mimoriadne silné myšlienky. Prvá zaznela v závere čítania zo Skutkov svätých apoštolov. Pavol a Barnabáš rozpovedali antiochijskej cirkvi, „aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery“ (14,27). Druhá myšlienka pochádzala z evanjelia. Boli to slová samotného Ježiša, ktoré zaznamenal evanjelista Ján: „Ja som brána. […]
Keď dnes prídeme na Olivovú horu v Jeruzaleme a navštívime malú Kaplnku nanebovstúpenia, ukážu nám tam dva odtlačky nôh v kamennej podlahe. Niektorí sa nad tým pousmejú. A predsa sa v tom ukrýva hlboká duchovná myšlienka: Kristus neprešiel týmto svetom bez stopy.
Kto by nechcel žiť život s radosťou, ktorou neotrasie ani búrka – s radosťou, ktorú neodfúkne vietor verejnej mienky, s radosťou, ktorú nezničí ani neúspech, ani kritika, ani nepochopenie?
Sú slová, ktoré zostávajú. Slová, ktoré nemusia byť hlasné, aby hlboko zasiahli. Jedno také počujeme z Ježišových úst: „Nenechám vás ako siroty.“ (Jn 14,18) Ježiš tieto slová vyslovuje vo chvíli lúčenia. Učeníci cítia, že sa niečo končí. Dôverne známa cesta s Ježišom sa má zmeniť. A práve do ich strachu Ježiš nehovorí: Musíte byť teraz […]
kaplnka
