Rímskokatolícka cirkev si 14. novembra pripomína blahoslaveného Jána Liccia, jedného z najvýznamnejších svätcov z oblasti Sicílie.
Ján sa narodil v chudobnej rodine okolo roku 1430 v Caccame neďaleko Palerma. Matka mu zomrela počas pôrodu, preto boli s otcom odkázaní na pomoc susedov. Raz ho tak susedka vzala do svojho domu, kde ho uložila vedľa ochrnutého manžela, a ten sa zázračne uzdravil. Jánov otec pochopil, že cez jeho syna pôsobí zvláštna Božia milosť.
V pätnástich rokoch na odporúčanie dominikána Petra Geremiu, neskôr blahoslaveného, sa Ján rozhodol vstúpiť do Rádu bratov kazateľov. Napriek mladému veku prejavoval hlbokú zbožnosť a odhodlanie, ktoré s pribúdajúcimi rokmi rástli. Jeho typickou črtou bola mariánska úcta. Modlitbu ruženca propagoval pri svojej práci po celej Sicílii, kde neustále kázal, navštevoval chorých, chudobných a väzňov.
Neskôr už ako kňaz bol vyslaný do rodného mesta, kde založil Kláštor svätej Zity. Jeho výstavba sa spájala s mnohými zázrakmi. Napríklad keď robotníci nemali dostatok materiálu, zázračne sa objavil voz plný potrebného materiálu. Alebo ak sa drevené trámy, ktoré mali byť použité na stavbu, ukázali ako príliš krátke, Ján ich modlitbou predĺžil na potrebnú veľkosť. Taktiež sa postaral, aby mali pracovníci dostatok jedla a vína, ktoré niekoľkokrát zázračne rozmnožil.
Ján sa tiež osvedčil pri zásahoch proti nebezpečenstvám. Raz, keď na neho a jeho spolubratov zaútočili banditi, útočníkovi, ktorý sa pokúsil napadnúť Jána, ruka v momente ochrnula. Keď bandita prosil o odpustenie, Ján preukázal milosrdenstvo a modlitbou mu hybnosť ruky obnovil.
Jeden z najznámejších zázrakov sa udial u chudobnej vdovy, ktorej vždy prázdny chlebník zázračne plnil chlebom, aby mohla nakŕmiť deti. Podľa podania ochránil tiež hospodárske zvieratá farníkov pred chorobami. Je vzývaný pri zranení hlavy, keďže uzdravil troch ľudí, ktorí utrpeli vážne poranenia hlavy.
Sicílsky dominikán divotvorca Ján Liccio zomrel 14. novembra 1511 v kláštore rodného mesta, v ktorom strávil väčšinu života. Jeho úctu oficiálne potvrdil pápež Benedikt XIV., ktorý ho 25. apríla 1753 vyhlásil za blahoslaveného. Jeho relikvie sú dodnes uložené v striebornej a sklenenej rakve v Kostole Santa Maria degli Angeli v Caccame, kde sa každoročne vynášajú v procesii v poslednú nedeľu roka na počesť jeho odkazu.
Veriaci sa na blahoslaveného Jána obracajú aj touto modlitbou:Dobrotivý Bože, blahoslaveného Jána si preslávil tým, že úplne zaprel sám seba a tak ťa miloval, že chudobným mohol zjavovať tajomstvá tvojej lásky; daj, nech ho tak napodobňujeme, aby sme vždy hľadali to, čo je hore u teba, a usilovne sa snažili získať bratov a sestry pre Krista. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen
