V dnešnom evanjeliu sa celkovo osemkrát vyskytuje slovo nový. Toto slovo sa nám páči, lebo niekedy znamená akýsi únik od reality. Vytvára totiž predstavu, že namiesto toho, čo je, príde konečne niečo nové.
Tešiť sa na to, čo je nové, je správne, a predsa musíme byť veľmi opatrní. Chcem niečo nové v biblickom význame, alebo túžim len po atraktívnej novinke? To nové v slovách Pána Ježiša a novinka z ľudského pohľadu sa nemusia vždy zhodovať.
Osemkrát nám teda evanjelium pripomenulo, že treba hľadať to, čo je nové, držať sa ho a podporiť. Keď však vstúpime do kontextu, zistíme, že pod novým Ježiš rozumie obnovu podľa pôvodného Božieho projektu, jeho plánov. Podobne ako pri reštaurovaní obrazu. Keď vidíme zreštaurovaný obraz zbavený všetkej nečistoty a vrstiev, povieme: „Je ako nový.“ Nový je teda ten pôvodný obraz.
V tomto zmysle Ježiš hovorí, aby sme sa obnovili podľa pôvodného Božieho projektu. Pretože takýchto nánosov je veľa aj v rámci našej témy ochrany života od počatia až po prirodzenú smrť. Je tu veľa nánosov v podobe ľudských argumentácií, zdôvodnení či hlasovaní v parlamente.
Čo je nové v téme ochrany života? Je to návrat k bázni pred životom ako Božím darom. Je to návrat k pohľadu na život ako na niečo Božie, čo nie je čisto ľudská záležitosť a následne čisto ľudská kompetencia legislatívne rozhodnúť, kto sa narodí a kto kedy zomrie.
Nie je to tak dávno, čo sa v médiách objavil článok s názvom Strach zo sladkej smrti, ktorý opísal skúsenosti starších ľudí v krajinách, kde je povolená eutanázia. Boli tam opísané rôzne techniky a praktiky vedúce k tomu, že pacientovi už nezostala iná možnosť, len žiadať o „sladkú smrť“. Nech nás Pán Boh chráni od takejto legislatívy!
Rovnako máme veľkú úctu a bázeň pred tým skutočne novým, teda pôvodným, že život sa začína počatím. Akonáhle začneme argumentovať týždňami a mesiacmi, ocitli sme sa šikmej a klzkej ploche a vstupujeme do rizika zabitia nevinného človeka. Veď aj ty a ja sme raz mali tri týždne či tri mesiace. A nenapadne nám hovoriť o tom, či som vtedy bol alebo nebol človekom. Vzhľadom na seba o tom neuvažujem. Je tragická škoda, že najmä v parlamentoch hráme hru, kedy sa vlastne začína život.
Táto hra na stvoriteľov môže ľahko viesť k stavu, ktorý vidíme vo viacerých krajinách sveta, kde je možné usmrtiť dieťa tesne pred pôrodom. Dieťa v tele matky sa jednoducho nepovažuje za človeka, a preto je jeho usmrtenie v týchto krajinách legálne. Poznáme to ako potrat formou umelo vyvolaného pôrodu. Aké protirečivé vyjadrenie!
Na pozadí týchto úvah priam túžime po tom novom, ktoré ponúka Pán Ježiš. Chceme sa vrátiť k tomu pôvodnému Božiemu plánu. Život sa začína počatím z lásky muža a ženy. Toto je ten najpôvodnejší Boží projekt. Ak sa ho budeme držať, pôjdeme správnou cestou.
Osobitne myslime na verejných činiteľov a modlime sa za nich, aby si uvedomovali svoju zodpovednosť pred Bohom. Každý je totiž zodpovedný, či svojím pôsobením, vyjadrovaním alebo hlasovaním prispel k ochrane života, alebo ho ohrozil. Vo svedomí by si mal preto každý z nich klásť dôležitú otázku: „Konal som teraz za život, alebo proti nemu?“
Keď svätej Matke Tereze odovzdávali Nobelovu cenu za mier, upozornila na veľké zlo potratov. Známe sú jej slová o tom, že ak je dovolené zabiť nenarodené dieťa, potom nič nebráni tomu, aby som bol zabitý ja alebo ty. Mnohých tieto jej slová zaskočili a šokovali, a pritom táto jednoduchá žena len poukázala na to, čo je skutočne nové, teda pôvodné v Božom pláne.
