Svätý Ján Pôstnik, známy aj ako Ján Konštantínopolský či prvý ekumenický patriarcha, bol jedným z najvýznamnejších patriarchov Konštantínopolu a jednou z najuznávanejších postáv ranokresťanského sveta. Gréckokatolícka cirkev si ho osobitne pripomína 2. septembra.
Narodil sa v Konštantínopole, vyrastal v rodine remeselníkov, vyučil sa za striebrotepca a všetci očakávali, že bude v tomto povolaní pokračovať. Ján však inklinoval k mníšskemu spôsobu života. Pre jeho zbožnosť, zdržanlivosť a prísny asketizmus ho nazývali Pôstnik.
Patriarcha Ján III. (565 – 577) ho vysvätil za diakona pre Chrám Hagia Sophia, neskôr dostal milosť kňazstva a pôsobil ako patriarchálny vikár pre kláštory.
Životopisná legenda hovorí, že keď raz mladý Ján prechádzal mestom spolu s Eusébiom, starým palestínskym mníchom, Eusébius začul beztelesný hlas: „Otče, nie je vhodné, aby si šiel po pravici veľkého Jána.“ Táto vízia, považovaná za znamenie od Boha, mala zásadný vplyv na Jánov ďalší život.
Po smrti patriarchu Eutychia bol Ján ako favorit byzantských cisárov Maurikia (578 – 582) a Tiberia II. (582 – 602) v roku 582 vymenovaný za konštantínopolského patriarchu. Žil veľmi prísnym asketickým životom – jedol len v nedeľu, a to len trochu ovocia a zeleniny. Spával minimálne, a aj to v sede, čo zdôrazňovalo jeho neustálu oddanosť modlitbe.
Ján Pôstnik bol známy nielen osobnou zbožnosťou, ale aj starostlivosťou o svoje stádo a dobročinnosťou voči chudobným. Bol prísny voči tým, čo zanedbávali cirkevné predpisy. Jedným z príkladov toho bol zásah do verejného života v Konštantínopole, keď na predvečer sviatku Zostúpenia Svätého Ducha bola naplánovaná výstava koní na hipodróme.
Patriarcha Ján považoval účasť veriacich na nej za neprijateľnú, preto sa vrúcne modlil. Následne sa strhla strašná búrka s dažďom a krúpami, takže všetci sa v strachu rozišli a uvedomili si nevhodnosť takejto zábavy.
V roku 588 na miestnej synode prijal oficiálne titul ekumenického patriarchu, čo historicky posilnilo postavenie Konštantínopola voči ostatným patriarchátom.
Zachovala sa len malá časť jeho diela a jeho skutočný pôvod je neistý. Patrí doň najmä dlhá reč o pokání a miernosti. Osobitný význam majú kánony o spovedi, ktoré sa mu pripisujú a ktoré sú súčasťou gréckeho a slovanského kánonického práva. Stanovujú pokánie, ktoré majú spovedníci ukladať za určité hriechy.
Ján Pôstnik zomrel 2. septembra 595 po živote naplnenom modlitbou, asketizmom a láskou k chudobným. Po jeho smrti sa zistilo, že jeho jediným osobným majetkom bola drevená lyžica, ľanová košeľa a starý odev.
Telesné pozostatky svätého Jána Pôstnika boli uložené v Chráme svätých apoštolov v Konštantínopole.
Jeho život bol príkladom pre mnohých kresťanov, ktorí ho nasledovali v jeho oddanosti, pokore a láske k chudobným.
