Žijeme v dobe dobrých rád. Dostávame ich z každej strany. Či nás postretnú vzťahové, zdravotné, finančné či technické problémy, na všetky existuje množstvo dobrých osvedčených rád. A v záplave týchto rád sa možno zavše pozabudnem a rovnako vnímam aj kresťanstvo a Bibliu – iba ako dobré rady do životných kríz a problémov.
V centre kresťanstva však stojí evanjelium. A my dobre vieme, že toto slovo pochádza z gréckeho jazyka a jeho význam je dobrá správa. A problém nastáva, ak húf dobrých rád zatieni toto srdce kresťanstva – dobrú správu. Čo sa môže stať, názorne ilustruje príbeh úspešného, zbožného mladého človeka, ktorý si od Pána Ježiša pýta radu: Ako sa môžem dostať do neba? A Ježiš mu dáva dobrú radu na jeho aktuálnu mieru: má predať celý svoj majetok, rozdať peniaze chudobným a stať sa Ježišovým učeníkom (porov. Mt 19,16-26).
Odchádza s dlhým smutným nosom. Lenže podobný dlhý nos rastie čitateľom Ježišových rád typu: „Milujte svojich nepriateľov, žehnajte tým, čo vás prenasledujú, nadstav druhé líce…“ Tieto rady sa stanú dobrými až vtedy, keď najprv prijmem dobrú správu, ktorá môže premeniť môj život: V Ježišovi Kristovi sa môžem stať Božím synom a dcérou. Hovorí mi, že nemusím žiť ako sirota, nie som ponechaný sám na seba, lebo je tu Boh s načiahnutou rukou a otvorenou náručou.
Ak je teda evanjelium dobrou správou, prečo ju nie všetci tak aj vnímajú a prijímajú? Samotné kánonické evanjeliá svedčia o tom, ako mnohí neprijali Ježiša ako Krista a Božieho Syna. Zostáva záhadou, prečo aj dnes niekto túto dobrú správu – evanjelium – odmietne ako hrozbu, nezmysel alebo irelevantnú informáciu, kým inému zmení život od základov. Prečo mnohým nepríde táto dobrá správa ako dobrá? Jednou z možných odpovedí na túto otázku je: pre subjektívny kontext. Dobrá správa sa totiž musí stretnúť so správnym subjektívnym kontextom, aby bola vnímaná ako dobrá.
Ak ste fanúšik nejakého družstva a ono vyhrá, tak vás to celkom prirodzene naplní radosťou a chcete sa s touto dobrou správou s niekým podeliť. Čo ak stretnete známeho, ktorý je fanúšikom porazeného tímu? Dobrá správa pre vás mení v jeho prípade prívlastok.
Alebo iný príklad: Naša dcéra sa vďaka Bohu dostala z vážnych zdravotných problémov, z čoho sme my rodičia mali, pochopiteľne, obrovskú radosť. Podobne sa tešili aj naši príbuzní a priatelia. No pre človeka, ktorý nás nepozná alebo nemá rád, to dobrá správa byť nemusí. Rozhoduje životný kontext.
Ešte viac svetla do témy vrhne krátky presun do Ježišových čias, keď sa slovo evanjelium začalo používať. Známy biblista N. T. Wright opisuje vtedajšiu situáciu v Rímskej ríši, ktorá bola po vražde Júlia Cézara poznačená občianskou vojnou. Zo záverečného námorného duelu Octavius verzus Antonius v roku 31 pred Kristom vyšiel víťazne Cézarov príbuzný.
Trinásť dlhých rokov dva tábory čakali, ako to celé dopadne. Ado tejto napätej situácie zaznieva evanjelium, teda dobrá správa o tom, že Octavius vyhral a stal sa vládcom Rímskej ríše. Ešte síce prejdú dva roky, kým sa cisár ukáže v Ríme, ale už teraz to mení životy jeho priaznivcov. Neistota sa skončila. Nádej, že svet bude lepším miestom, znova ožila. Niečo sa stalo (víťazstvo) a niečo sa ešte len stane (návrat), ale už teraz to mení životy ľudí.
Táto dobrá správa je dobrou len pre stúpencov víťaza. Čo však tí druhí? Tí vidia dve možnosti: Buď rýchlo odídu z mesta, alebo urobia to, čo urobil Herodes Veľký, ktorý bol predtým na strane porazeného Antonia. Vybral sa však za Octaviom a povedal mu: „Nepozeraj na to, čí priateľ som bol, ale aký verný priateľ som bol.“ Herodes šikovne zmenil kontext a to mu zachránilo nielen pozíciu, ale aj život.
Evanjelium Ježiša Krista je dobrá správa, nie iba rada. Je to správa o tom, že sa niečo stalo a niečo sa ešte len stane. Tento víťaz Ježiš sa raz triumfálne vráti. A táto správa má potenciál meniť životy ľudí a tak meniť svet. Nebo prišlo na zem. Svet je lepšie miesto. Herodes preto zmenil kabát, kresťanovi však táto správa mení srdce. A toto dobrá rada nedokáže, to dokáže len naozaj dobrá správa.
