Neformálna skupina katolíkov Koalícia reálnej prítomnosti (RPC) zverejnila v polovici októbra výsledky rozsiahleho prieskumu, do ktorého sa v júli zapojilo takmer 16 000 respondentov naprieč všetkými diecézami USA. Hlavnou témou prieskumu bola viera v reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. Medzi odpoveďami prevážil názor, že úpadok viery úzko súvisí so spôsobom svätého prijímania na ruku.
„Ide o najväčší prieskum medzi katolíkov, aký sa kedy v Spojených štátoch uskutočnil,“ povedala hovorkyňa RPC Vicki Yamasaki. Na prieskume sa zúčastnili prevažne praktizujúci katolíci, keďže až 97 % respondentov uviedlo, že navštevuje svätú omšu aspoň raz týždenne a veria v skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii. Väčšina respondentov, 84 %, sa označila za katolíkov „od detstva“.
Pri otázke, čo najviac prispelo k strate viery v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, 58 % respondentov vybralo ako najpravdepodobnejší dôvod prijímanie Eucharistie na ruku postojačky. Na ďalších priečkach v zozname „vinníkov“ sa umiestnili: podávanie svätého prijímania verejným hriešnikom, ktorí preukázateľne odmietajú katolícke učenie, strata pokory a bázne vo vzťahu k Eucharistii, chýbajúca katechéza o prepodstatnení či nedostatočné pripomínanie veriacim, že nemôžu prijímať Eucharistiu v ťažkom hriechu.
Ako ďalšie závažné faktory respondenti uviedli aj „homosexualitu v kňazstve“ i problém zneužívania. Väčšina považovala za príčiny úbytku viery aj zmeny v liturgii i architektúre chrámov: celebrovanie bohoslužieb tvárou k ľudu, presun bohostánku z centra chrámu, mimoriadnych rozdávateľov svätého prijímania a pod.
Ako vyplýva z otvoreného listu, ktorý neformálna skupina zverejnila, výsledky prieskumu chce poskytnúť ako pomoc Konferencii biskupov USA pri pokračovaní Kampane národnej eucharistickej obrody ešte pred ich najbližším plenárnym zasadaním v novembri.
Sväté prijímanie na ruku bolo praxou v prvých deviatich storočiach Cirkvi a postupne ho vystriedalo prijímanie Eucharistie do úst. Pápež Pavol VI. rozhodnutie o dovolení svätého prijímania na ruku ponechal biskupským konferenciám. Po ukončení pandemických opatrení, ktorých súčasťou bolo aj podávanie svätého prijímanie na ruku, niektoré miestne cirkvi túto možnosť ponechali.
Konferencia biskupov Slovenska sa vo februári 2022 tiež rozhodla ponechať spôsob prijímania Eucharistie na ruku, čo potvrdila aj Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Je teda na rozhodnutí veriaceho, pre ktorú formu prijímania Eucharistie sa rozhodne.
V diskusii o vhodnosti spôsobu prijímania na ruku sa uvádza vyjadrenie kardinála Josefa Ratzingera z roku 1978, v ktorom poukázal na význam prvotnej cirkevnej praxe citujúc svätého Cyrila Jeruzalemského zo IV. storočia:
„Vo svojej krstnej katechéze vysvetľuje tým, čo sa pripravujú na sväté prijímanie, ako to majú robiť. Zo svojich rúk majú vytvoriť trón, položiť pravú ruku na ľavú, aby sa stala trónom pre Kráľa a súčasne aby znázorňovala kríž. Išlo mu o tento symbolický prejav plný krásy a hĺbky: Ruky človeka vytvárajú kríž, ktorý sa stáva trónom, na ktorý zostúpi Kráľ. Vystretá otvorená ruka sa tak môže stať znakom vzťahu človeka k Pánovi, svoje ruky otvára pre neho, aby sa tak stali nástrojom jeho blízkosti, trónom jeho milosrdenstva v tomto svete.“
V inom svetle sa k tejto téme vyjadril v knihe rozhovorov Svetlo sveta už ako pápež Benedikt XVI.: „Nie som zásadne proti prijímaniu na ruku, sám som ho tak rozdával i prijímal. Tým, že teraz nechávam prijímať Eucharistiu kľačiačky a do úst, chcem vyjadriť postoj hlbokej úcty a zdôrazniť Kristovu reálnu prítomnosť,“ povedal Benedikt XVI. a pripojil aj praktický pohľad. „Práve pri veľkých liturgických zhromaždeniach, aké máme v Bazilike svätého Petra alebo na Námestí svätého Petra, je veľké nebezpečenstvo spovrchnenia. Počul som od ľudí, že si potom hostiu dávajú do peňaženky a odnášajú ako nejaký suvenír.“
Na argument, že by sme Eucharistiu nemali prijímať hriešnymi rukami, pápež Benedikt XVI. odpovedá: „Nemali by sme zabúdať, že nielen naše ruky, ale aj náš jazyk a srdce sú nečisté a často jazykom hrešíme viac než rukami.“
Omnoho dôležitejšia otázka ako Eucharistia „na ruku“ alebo „do úst“ je teda otázka, či živý Boh v Eucharistii prenikne aj do môjho srdca a zabýva sa v ňom.
