Východný svätec tretieho septembrového dňa Antim, ktorého meno v gréčtine znamená „pokrytý kvetmi“, sa narodil v čase, keď kresťanstvo zažívalo jedno z najťažších období v svojej histórii. Ako biskup Nikomédie (dnes İzmit v Turecku) bol svedkom i obeťou krutého prenasledovania kresťanov, ktoré nariadili cisári Dioklecián (284 – 305) a Maximinián (305 – 311).
Historické záznamy vrátane diel Euzébia z Cézarey (asi 275 – 339) zachytávajú Antimovu oddanosť a jeho odhodlanie brániť kresťanskú komunitu napriek veľkému nebezpečenstvu. Biskup bol známy svojimi listami, ktoré písal prenasledovaným veriacim, povzbudzujúc ich, aby zostali pevní vo viere a nebáli sa mučeníctva. Tieto listy sú dôkazom jeho duchovnej hĺbky a pevnej viery v Boha.
Jedným z najznámejších momentov Antimovho života bol incident, keď ho prenasledovatelia našli v malej dedine neďaleko Nikomédie. Antim sa im sám dobrovoľne priznal a dokonca ich milo pohostil. Táto neobyčajná láskavosť a odvaha dojala vojakov natoľko, že mnohí z nich sa na ceste späť k cisárovi rozhodli konvertovať na kresťanstvo. Ich ponuku, ktorou mu umožnili útek, Antim odmietol, pretože sa odmietol uchýliť ku klamstvu.
Cisár Maximián sa pokúsil zastrašiť ho mučením, no Antim odvážne odpovedal, že smrť pre Krista nie je dôvodom na strach, ale na radosť. Po tomto vyhlásení bol podrobený krutému mučeniu a nakoniec popravený sťatím. Jeho posledné slová patrili oslave Boha.
Antimova smrť však neznamenala koniec jeho vplyvu. Naopak, záznamy o jeho živote a smrti sa šírili ďalej, čím sa stal povzbudením pre mnohých veriacich. Dokonca aj cisár Justinián (527 – 565) neskôr postavil veľkolepý chrám na jeho počesť.
Veriaci sa v deň jeho pamiatky 3. septembra naňho obracajú modlitbou tropára:
Hieromučeník Antim, * bol si nástupcom apoštolov. * Riadil si sa ich príkladom. * Posilňovaný zjaveniami pokračoval si v ich duchovnom poslaní. * Preto ako učiteľ slova pravdy * aj vlastnú krv si za ňu vylial. * Pros za nás Krista, Boha, ** aby spasil naše duše.
