Gréckokatolícka cirkev si 27. novembra pripomína svätého Jakuba Perzského, známeho aj pod menom Jakub Rozrezaný (lat. Intercisus).Pochádzal z popredného rodu z mesta Beth Lapat (dnes Gundishapur v Iráne).
Narodil sa v zbožnej kresťanskej rodine, ktorá od detstva formovala jeho duchovnosť. V dospelosti získal významné postavenie na dvore perzského veľkokráľa Jazdgarda I. (399 – 420). Vďaka výhodám však podľahol pokušeniu a odpadol od viery. Podľa tradície sa zúčastnil na pohanských obradoch, čím si zabezpečil cisárovu priazeň.
Jeho odpadnutie však hlboko zasiahlo jeho manželku i matku, ktoré mu napísali list plný výčitiek a vyzvali ho, aby sa kajal a vrátil k Bohu. Tento list spôsobil, že Jakub si uvedomil vážnosť svojho činu a pohnutý ľútosťou zo straty Božej milosti začal hľadať cestu späť.
Keď sa Jazdgardov nástupca Bahrám V. (420 – 438) dozvedel, že Jakub sa opäť vrátil ku kresťanskej vieru, rozhodol sa exemplárne ho potrestať. Jakuba mučili tak, že mu postupne odrezávali prsty, ruky, nohy a napokon hlavu.
Počas týchto krutých mučení v rodnom meste Jakub neprestal ďakovať Bohu a modliť sa. Jeho vytrvalosť a pokoj počas týchto strašných chvíľ dojali mnohých kresťanov, ktorí neskôr s bázňou zhromaždili jeho telesné ostatky. Zomrel ako martýr 27. novembra 420.
Jedna z legiend hovorí, že po jeho mučeníckej smrti jeho ostatky ukradli a preniesli do rôznych krajín. Časti jeho relikvií sa nachádzajú napríklad v portugalskej katedrále v Brage, v kláštore Cormery vo Francúzsku, ale aj v Chráme svätých Petra a Pavla v indickom Pengamucku, ktorý vlastní kosť zo svätcovho prsta.
Jakubov príbeh je uvedený v zbierke hagiografií Legenda aurea dominikánskeho kronikára a janovského biskupa Jakuba de Voragine (1230 – 1298).
