Rímskokatolícka cirkev pozná nemálo svätcov a svätíc, ktorí prežili život v manželskom stave. Blahoslavenú Alžbeta Canori Mora, ktorá medzi nimi vyniká, keďže napriek obrovskému utrpeniu, čo zažila v manželskom živote, zostala vernou Bohu, rodine a manželským sľubom, si pripomína 5. februára.
Alžbeta sa narodila 21. novembra 1774 v Ríme do urodzenej rodiny Canoriovcov ako jedno z dvanástich detí. Krátko po narodení bola pokrstená menami Mária Alžbeta Cecília Gertrúda. Na počiatočné štúdiá ju rodičia najprv zverili rehoľníčkam v Kláštore svätej Eufémie, kde predstavená Gertrúda Riggoli objavila jej dary a chcela ju tam prijať ako dennú študentku. Keď však rodina prišla o svoje bohatstvo, jej otec ju odtiaľ odvolal a poslal k príbuzným do Spoleta, kde pokračovala vo vzdelávaní u augustiniánok z Cascie.
Ako 22-ročná sa vydala za advokáta Krištofa Moru. Spočiatku sa zdalo, že ich manželstvo bude šťastné. Krištof ju zahŕňal pozornosťou a nazýval ju „drahou perlou“. No čoskoro podľahol hazardu, alkoholu a nevere. Stal sa žiarlivým, panovačným a chladným a rodinu priviedol k chudobe. Alžbeta však napriek problémom zostala verná manželskému sľubu a s veľkou trpezlivosťou sa starala o ich dve dcéry Mariannu a Lucianu. Hoci mnohí jej radili, aby manžela opustila, ona sa rozhodla bojovať za jeho obrátenie modlitbou a obetami.
Krištof ju často ponižoval a fyzicky týral. Keď sa vracal domov opitý, vrieskal na ňu, vyháňal ju z domu a míňal rodinné peniaze na hazard a ženy.
„Prečo stále ostávaš? Nemáš hrdosť?“ kričal na ňu jedného večera, keď zasa prišiel opitý. Alžbeta sa na neho pozrela s pokojom v očiach: „Krištof, vzali sme sa pred Bohom. Neopustím ťa. Modlím sa za teba každý deň, aby si našiel cestu späť.“
Jedného dňa, keď sa Krištof pokúsil na ňu zaútočiť nožom, ona sa na neho láskavo pozrela a namiesto strachu prejavila súcit. Tento okamih v ňom vyvolal výčitky, ale pýcha mu vtedy bránila, aby sa kajal. Pri ďalšom útoku nožom ho napokon premohla bázeň a na kolenách prosil svoju manželku o odpustenie. „Prečo mi odpúšťaš, Alžbeta?“ zašepkal so slzami v očiach. „Spôsobil som ti toľko zla…“ „Lebo ťa milujem, a Boh ťa miluje ešte viac,“ odpovedala mu manželka. „Tvoja duša je vzácna, Krištof.“
Uprostred svojich ťažkostí prežívala Alžbeta hlboký duchovný život. Vstúpila k terciárom Rádu Najsvätejšej Trojice, prijala meno Jana Felícia od Najsvätejšej Trojice a žila v neustálej kontemplácii. Mala množstvo mystických videní – videla Pannu Máriu s holubicou, pápeža Pia VII. obklopeného „vlkmi“, anjelov, svätého Petra zostupujúceho z neba, a dokonca i nebo a očistec. V jednom zjavení jej Panna Mária s Pánom Ježišom nastokli na ruku prsteň ako znak duchovného manželstva.
Vo svojich víziách uzrela aj duše trpiace v očistci a pochopila význam obety za spásu hriešnikov. Niektoré jej zjavenia predpovedali budúcnosť Cirkvi, varovali pred morálnou krízou a vyzývali k pokániu. Často bola vystavená démonickým útokom, keďže diabol sa snažil zničiť jej vieru a odhodlanie. Posilu pre život plný fyzických i duševných útrap nachádzala v Eucharistii a modlitbe.
Keď Alžbetu premohla choroba, jej posledné dni boli naplnené pokojom a vierou. Pred smrťou jej Pán zjavil, že Krištof sa obráti. Keď 5. februára 1825 zomrela, pohľad na jej nehybné telo vzbudil u Krištofa hlboké výčitky svedomia. Po rokoch kajúcnosti vstúpil k františkánom a stal sa kňazom s rehoľným menom Antonio. Tak Alžbetina vytrvalá láska a obeta priniesli ovocie – zachránenú dušu manžela.
Proces blahorečenia Alžbety Canori Mora začal v roku 1874. Pápež Pius XI. ju v roku 1928 vyhlásil za ctihodnú a pápež Ján Pavol II. ju 24. apríla 1994 slávnostne blahorečil. Počas homílie zdôraznil príklad jej vernosti v manželstve, vytrvalosti v modlitbe a hrdinskej lásky voči manželovi.
Dnes je blahoslavená Alžbeta Canori Mora útechou pre všetkých, ktorí prežívajú ťažkosti v rodinnom živote, a svedectvom, že pravá láska dokáže premôcť aj najväčšie skúšky.
Blahoslavená Alžbeta Canori Mora, oroduj za nás!