Svätý prorok Abdiáš (hebr. Pánov služobník), ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 19. novembra, patrí medzi Dvanástich malých prorokov Starého zákona.
Žil v 9. storočí pred Kristom, v období, keď Izrael prežíval duchovný úpadok. Slúžil ako správca na dvore kráľa Achaba, ktorý sa odvrátil od pravého Boha a podporoval uctievanie pohanského božstva Baala. Achabova manželka Jezabel prenasledovala prorokov Jahveho a Abdiáš ich ukrýval v jaskyniach a poskytoval im jedlo a ochranu (porov. 1 Kr 18,3-4).
Po týchto udalostiach sa Abdiáš stal nasledovníkom proroka Eliáša, keď jeho spravodlivosť a strach z Boha mu priniesli dar proroctva. V židovskej tradícii sa cení pre odvahu a vernosť Bohu aj v čase prenasledovania.
Abdiáš je autorom najkratšej prorockej knihy v Biblii: pozostáva len z 21 veršov. Znalci ich rozčleňujú do troch častí:
1. Pánov výrok o Edome (Abd 1-7)
Prorok predpovedá záhubu Edomu, národa, ktorý pochádzal z Ezaua, Jakubovho (Izraelovho) brata. Edom, symbol pýchy a sebestačnosti, Abdiáš varuje, že jeho prehnaná dôvera vo vlastnú silu ho privedie k zničeniu doterajšími spojencami.
2. Vina Edomu – bratovražda (Abd 8-15)
Abdiáš hovorí o Pánovom dni – čase odplaty za neprávosti spôsobené „bratovi Jakubovi“, keď Boh bude súdiť všetky národy, ktoré ublížili Izraelu a ktorých prototypom je práve Edom, čo im v tom v nenávisti pomáhal.
3. Obnovenie Izraela (Abd 16-21)
Prorok predpovedá, že záchrana a vykúpenie prídu zo Siona, „Jakubov dom“ sa zmocní toho, čo mu voľakedy patrilo a bolo mu násilím odobraté, zároveň mu bude patriť aj územie tých, ktorí sa ho zmocnili, a Božie kráľovstvo sa rozšíri na všetky národy.
V ikonografii je zobrazovaný ako starší muž so sivými vlasmi a bradou, držiaci zvitok s textom: „Či v ten deň – hovorí Pán – nevyničím mudrcov z Edomu a rozumnosť z Ezauovho vrchu?“ (Abd 1,8)
