Svätý Emerám z Regensburgu, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 22. septembra, sa narodil v galskom Poitiers v prvej polovici 7. storočia. Hoci presný rok jeho narodenia nie je známy, vieme, že pochádzal zo šľachtickej rodiny, ktorá mu poskytla kvalitné vzdelanie a prípravu na duchovnú dráhu.
Podľa niektorých prameňov sa stal biskupom v rodnom meste, no táto informácia je sporná, pretože v zoznamoch poitierských biskupov jeho meno chýba. Možno sa nejaký krátky čas po smrti biskupa Dida (629 – 669) a pred nástupom biskupa Ansoalda (677 – 697) o toto biskupstvo staral, avšak jeho túžba šíriť kresťanskú vieru ho nasmerovala ďalej. Počul o pohanských kmeňoch v bavorských krajoch, ktoré ešte neprijali kresťanstvo, preto sa rozhodol pre šírenie evanjelia tam.
Na svoju misionársku cestu sa vybral cez rieku Loiru a Čierny les, až napokon dorazil do Regensburgu (Rezna), kde vládol vojvoda Teodo I. Bavorský (640 – 680). Podľa niektorých prameňov ho dokonca on sám pozval, aby pomohol šíriť kresťanstvo medzi jeho ľudom.
Emerám strávil v Bavorsku tri roky, počas ktorých konvertovalo na kresťanstvo mnoho pohanov. Svojou charizmou a oddanosťou evanjeliu si získal veľký rešpekt medzi obyvateľmi Teodónovho panstva. V tom období založil aj kláštor, ktorý neskôr niesol jeho meno.
Po troch rokoch sa Emerám rozhodol vykonať si púť do Ríma, aby navštívil hroby svätých apoštolov Petra a Pavla. Avšak už na piaty deň cesty sa jeho púť skončila tragicky v mestečku Isinisca (dnes Kleinhelfendorf južne od Mníchova).
Príčiny onej udalosti sú zahalené rúškom historického tajomstva, aj keď jedna z legiend hovorí, že vojvodova dcéra menom Ota (Uta) sa Emerámovi priznala, že je tehotná s dvoranom menom Sigipald. Nato ju Emerám z ľútosti údajne povzbudil, aby vyhlásila jeho, biskupa, za otca dieťaťa a takto sa vyhla verejnému poníženiu. Keď sa vojvoda a jeho syn Lantpert o tejto „zrade“ dozvedeli, Lantpert v hneve a v domnienke, že zradca uteká, Emeráma vystopoval a zajal. Biskupa priviazali o rebrík a kruto ho mučili. Emerámovi spoločníci ho potom polomŕtveho odviezli do neďalekého Aschheimu, kde napokon zraneniam podľahol. Pochovali ho v Kostole svätého Juraja v Regensburgu.
Jeho pamiatka sa stala natoľko významnou, že už v polovici 8. storočia na mieste jeho umučenia postavili kostol a v Regensburgu mu zasvätili ďalší chrám, kam preniesli jeho pozostatky. Ten sa stal centrom Emerámovho kultu, ktorý dodnes prekvitá predovšetkým v Bavorsku.
V Nitre je svätý Emerám osobitne uctievaný ako patrón katedrály, ktorá nesie jeho meno a kde sa nachádzajú aj jeho relikvie. Niektorí autori tvrdia, že práve Emerám bol patrónom aj prvého kostola, ktorý v Nitre postavil knieža Pribina pre svoju manželku pôvodom z Bavorska.
Medzi tradičné atribúty svätého Emeráma patria biskupská mitra a berla, symboly jeho biskupskej služby, a rebrík, ktorý má dvojaký význam – predstavuje Emerámovu cestu do neba, ale aj nástroj jeho mučeníctva.
