Pri pokusoch zaujať či motivovať pre kresťanstvo a jeho obsahy sa ľahko prekročí hranica, keď vyvstáva otázka primeranosti použitej motivácie. Ilustráciou sú dve správy, ktoré sa v uplynulých dňoch objavili v mediálnom priestore.
Prvá správa prišla z rímskokatolíckej Farnosti Panny Márie v Brake z nemeckej diecézy Münster. Tamojší katechetický tím sa pokles záujmu o prijatie sviatosti birmovania rozhodol riešiť originálnym spôsobom: mladí ľudia, ktorí sa pripravujú na prijatie sviatosti, by sa mali súčasne naučiť riadiť vysokozdvižný vozík.
Tento nápad dostal tamojší pastoračný referent Thomas Fohrmann. Projekt pod mottom „Birmovka – nič pre hochštaplerov“ je podľa neho experimentom osloviť viac a rôznych mladých ľudí. „Otázky o dĺžke klasickej prípravy na birmovku si už dnes kladie len málokto,“ hovorí Fohrmann, ktorý chce na túto situáciu reagovať pripraveným projektom. Zúčastní sa na ňom tridsiatka kandidátov na prijatie sviatosti birmovania vo veku od 13 do 16 rokov.
„Nechcem sa s niekoľkými stredoškolákmi baviť o nejakých biblických textoch. A navyše sa tým praktickejším, najmä chlapcom, venuje príliš málo pozornosti,“ vysvetlil pastoračný referent. Na základe toho, čo zažil, sa chcel pokúsiť porozprávať s mladými o ich živote, o Bohu a viere. „Napríklad biblickým textom alebo inými podnetmi na tému bezpečnosti, ak je to predmetom školenia.“ Podľa Fohrmanna ponúka vysokozdvižný vozík množstvo materiálu na vážne témy. „Všetci musíme niesť bremená v našich životoch. A Ježiš môže uzdraviť a pomôcť, keď sa veci trasú a sú ťažké.“
Sviatosť birmovania by mali kandidáti prijať na budúci rok v januári, vysokozdvižný vozík však budú môcť riadiť až po dovŕšení 18 rokov. Netradičné zameranie má byť cítiť aj počas slávnosti birmovania. Katechetický tím uvažuje o zhotovení domácich stoličiek z paliet. Či do kostola pustia aj vysokozdvižný vozík, tím zatiaľ nerozhodol.
Ďalšia správa si vzala na mušku netradičné slávenie svätej omše v letných podmienkach. Saleziánsky kňaz ju mal celebrovať na kúpalisku s mladými ľuďmi v plavkách v rámci letného tábora mladých v španielskej provincii Zaragoza. Tento spôsob vyvolal pobúrenie na sociálnych sieťach i cirkevné následky. Ako uviedla diecéza Tarazona vo vyhlásení z 31. júla, biskup Eusebio Hernández Sola tohto kňaza „bratsky napomenul“.
Diecéza využila príležitosť a poukázala na dôležitosť dodržiavania liturgických noriem. Zároveň zdôraznila dôležitosť pastorácie mládeže a poďakovala všetkým, „ktorí sú zapojení do evanjelizácie mladých ľudí“. Biskup Hernández zdôraznil, že „Eucharistia, prameň a vrchol kresťanského života, sa musí sláviť s náležitou dôstojnosťou a na miestach na to určených. V stanovisku diecézy sa uvádza, že kňaz „vyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo, a zaviazal sa, že takéto incidenty sa už nebudú opakovať“.
Dva rozdielne prípady spája spoločný menovateľ, ktorým je otázka hraníc pri motivácii, keď chceme kresťanstvo iným predstaviť príťažlivo. Veľmi ľahko sa pritom môže stať, že namiesto pozvania iných „na územie Cirkvi“ aj my pozývajúci zostaneme akosi mimo. Preto ak chceme kresťanstvo priblížiť ľuďom, je namieste kontrolná otázka, či sme to podstatné náhodou nestratili cestou.
