O ochrane ústavného poriadku v oblasti činnosti náboženských organizácií – taký je oficiálny názov zákona č. 8 371, ktorý Ukrajinský parlament schválil 20. augusta. Neoficiálne sa však označuje ako zákon o zákaze Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC).
Prijatie zákona kritizoval aj pápež František a zdôraznil, že žiadna cirkev nemá byť zakázaná priamo ani nepriamo. Podľa hlavy Katolíckej cirkvi každý má mať možnosť modliť sa v tej cirkvi, ktorú považuje za svoju. Ku kritike zákona sa pridala aj Svetová rada cirkví a najnovšie si naň podľa agentúry AFP chce posvietiť aj Úrad OSN pre ľudské práva, keďže „vyvoláva vážne obavy, pokiaľ ide o súlad s medzinárodným zákonom o ľudských právach, najmä so slobodou náboženského vyznania“.
Zákon má však aj svojich podporovateľov, čoho dôkazom je jeho pomerne hladké schválenie. Zaujímavosťou je, že za prijatie zákona sa vyslovil aj značný počet opozičných poslancov, najmä zo strany Európska solidarita. Tento krok však neprekvapuje, keďže lídrom strany je Petro Porošenko, bývalý ukrajinský prezident, ktorý v roku 2019 zohral dôležitú úlohu pri vzniku národne orientovanej Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny (PCU).
Pritom ešte mesiac pred schválením zákona to na hladký priebeh nevyzeralo. Niekoľko poslancov na protest zablokovalo tribúnu parlamentu, a preto nasledovala štvortýždňová prestávka, aby návrh zákona nadobudol podobu prijateľnú pre väčšinu poslancov. A stalo sa tak: za prijatie zákona hlasovalo 267 poslancov, pričom potrebných bolo aspoň 226 hlasov. Pozoruhodné je, že prijatie zákona žiadala opozícia, no väčšina hlasov zaň prišla od vládnej strany Sluhovia ľudu.
Ani toto však neprekvapuje, keďže prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý je s touto stranou úzko spojený, oznámil kurz „duchovnej nezávislosti“. Jeho náboženská politika sa zmenila na jeseň 2022 vymenovaním Viktora Jelenského za nového šéfa štátnej agentúry pre náboženské záležitosti (Štátna služba pre etnopolitiku a slobodu svedomia – DESS). Zelenskyj použil slovné spojenie „duchovná nezávislosť“ pred prijatím „zákona o zákaze UPC“ aj po jeho prijatí, čo pravdepodobne povzbudilo poslancov pri hlasovaní.
Členovia a priaznivci UPC však tvrdia, že administratívna nezávislosť cirkvi tu predsa je od mája 2022, keď ju cirkev oficiálne vyhlásila. Treba však rozlišovať administratívnu nezávislosť od kánonickej. Tú druhú, známu aj pod pojmom autokefália, si cirkev nemôže dať sama – musí ju dostať.
Situáciu komplikuje fakt, že neexistuje jednotný všeobecne uznávaný proces získania kánonickej nezávislosti. Pripomeňme, že po piatich rokoch existenciu národne orientovanej PCU uznali iba štyri zo štrnástich pravoslávnych cirkví. Koncil na Kréte v roku 2016, ktorý mal byť všepravoslávny a mal zjednotiť proces získania autokefálie, nenaplnil ani jednu z týchto ambícií.
Na získanie duchovnej nezávislosti teda chýba jednoznačný nástroj. V hre je však Konštantínopolský patriarchát, ktorý zasiahol aj pri vzniku PCU na prelome rokov 2018 a 2019 a udelil jej zakladajúci dokument – tomos. Štát spolu s PCU majú návrh riešenia. UPC vstúpi do štruktúry PCU. Aj preto stanovil nový zákon lehotu deväť mesiacov, kým sa začnú súdne procesy o zákazoch. UPC teda z pohľadu PCU a štátu dostala veľkorysé ultimátum.
UPC to vidí trochu ináč. Z jej pohľadu nemá PCU všeobecné kánonické uznanie. Vstup do jej štruktúr by teda znamenal istý druh „poškvrnenia“ a odklon od základných princípov kánonického poriadku.
Aké je riešenie tejto situácie? Známy teológ UPC Dr. Sergej Bortnyk ho vidí v zaangažovaní sa Konštantínopolu do nevyhnutných zmien kánonického štatútu UPC. Hlavný dialóg teda nemá prebiehať medzi UPC a PCU, ale medzi UPC a Konštantínopolským ekumenickým patriarchátom.
Možnému úspechu tejto cesty nasvedčujú podľa Bortnyka augustové stretnutia delegácie z Konštantínopola s predstaviteľmi PCU i UPC. Spomínané ultimátum tak môže UPC využiť na získanie kánonickej nezávislosti od Konštantínopolského patriarchátu. V opačnom prípade by následné súdne zákazy UPC narobili viac škody ako osohu.
Štatistiky z 1. januára tohto roka hovoria o pretrvávajúcej kvantitatívnej prevahe UPC, ktorá ráta 10 919 organizačných jednotiek, kým PCU ich mala 8 295. V niektorých pohraničných oblastiach (Sumy, Charkov a Černihiv) UPC prevyšuje PCU tri- až štyrikrát. Štátne štatistiky už dva roky nezverejňujú údaje o počte duchovných, ale je všeobecne známe, že UPC má minimálne dvakrát toľko duchovných ako PCU.
