V tejto sérii katechéz hovoríme o apoštolskej horlivosti a stretávame sa s niekoľkými príkladnými osobnosťami mužov a žien všetkých čias a miest, ktorí obetovali svoj život pre evanjelium. Dnes sa vydáme do Oceánie, svetadielu, ktorý sa skladá z mnohých veľkých i malých ostrovov. Viera v Krista, ktorú do týchto končín prinieslo množstvo európskych emigrantov, sa tam čoskoro zakorenila a priniesla bohaté ovocie (porov. posynodálna apoštolská exhortácia Ecclesia in Oceania, 6). Medzi nimi bola aj výnimočná rehoľníčka svätá Mária MacKillopová (1842 – 1909), zakladateľka Kongregácie sestier svätého Jozefa od Najsvätejšieho Srdca, ktorá zasvätila svoj život intelektuálnej a náboženskej formácii chudobných na austrálskom vidieku.
Mária MacKillopová sa narodila neďaleko Melbourne rodičom, ktorí do Austrálie emigrovali zo Škótska. Už ako mladé dievča cítila, že ju Boh povoláva slúžiť mu a svedčiť o ňom nielen slovami, ale predovšetkým životom premeneným Božou prítomnosťou (porov. posynodálna apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 259).
Podobne ako Mária Magdaléna, ktorá sa ako prvá stretla so zmŕtvychvstalým Ježišom a bola ním poslaná, aby priniesla zvesť učeníkom, Mária bola presvedčená, že aj ona je vyslaná šíriť radostnú zvesť a priťahovať iných k stretnutiu so živým Bohom.
Múdro čítala znamenia doby a uvedomila si, že najlepší spôsob, ako to urobiť, je vzdelávanie mladých ľudí, pretože vedela, že katolícke vzdelávanie je formou evanjelizácie Je to veľká forma evanjelizácie! Ak teda môžeme povedať, že „každý svätec je misiou; je plánom Boha Otca a má v konkrétnej historickej chvíli odrážať a stelesňovať niektorý aspekt evanjelia“ (posynodálna apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 19), Mária MacKillopová ním bola najmä zakladaním škôl.
Podstatnou črtou jej horlivosti pre evanjelium bola starostlivosť o chudobných a ľudí na okraji spoločnosti. A to je veľmi dôležité: na ceste k svätosti, ktorá je kresťanskou cestou, sú chudobní a ľudia na okraji spoločnosti protagonistami a človek nemôže napredovať vo svätosti, ak sa takým či onakým spôsobom nevenuje aj im. Oni, čo potrebujú Pánovu pomoc, predstavujú Pánovu prítomnosť.
Raz som čítal vetu, ktorá ma zasiahla; znela takto: „Protagonistom dejín je žobrák: žobráci sú tí, čo upozorňujú na nespravodlivosť, ktorou je veľká bieda vo svete.“ Peniaze sa míňajú na výrobu zbraní a nie na produkciu jedla. A nezabúdajte: niet svätosti, ak sa tak či onak nestaráme o chudobných, o núdznych, o tých, ktorí sú tak trochu na okraji spoločnosti. Táto starostlivosť o chudobných a o ľudí na okraji spoločnosti viedla Máriu k tomu, aby išla tam, kam iní nechceli alebo nemohli ísť. Na sviatok svätého Jozefa 19. marca 1866 otvorila prvú školu na malom predmestí v Južnej Austrálii. Nasledovalo mnoho ďalších, ktoré spolu so svojimi sestrami založila vo vidieckych komunitách v Austrálii a na Novom Zélande. Množili sa, lebo tak pôsobí apoštolská horlivosť: rozmnožuje diela.
Mária MacKillopová bola presvedčená, že cieľom vzdelávania je integrálny rozvoj človeka ako jednotlivca i ako člena spoločenstva; a že si to vyžaduje múdrosť, trpezlivosť a lásku každého učiteľa. Vzdelávanie v skutočnosti nespočíva v tom, že študentom naplníme hlavu myšlienkami – nie, nejde iba o to. V čom spočíva vzdelávanie? V sprevádzaní a povzbudzovaní študentov na ceste ľudského a duchovného rastu, keď im ukazujeme, ako priateľstvo so zmŕtvychvstalým Ježišom rozširuje srdce a robí život ľudskejším. Vzdelávať znamená pomáhať dobre myslieť: dobre cítiť (jazyk srdca) a dobre konať (jazyk rúk). Táto vízia je plne aktuálna dnes, keď pociťujeme potrebu „dohody o vzdelávaní“, ktorá by dokázala spojiť rodiny, školy a celú spoločnosť.
Horlivosť Márie MacKillopovej v šírení evanjelia medzi chudobnými ju viedla aj k viacerým ďalším charitatívnym dielam, počnúc „Domom Prozreteľnosti“, ktorý otvorila v Adelaide, aby sa ujala starých ľudí a opustených detí. Mária mala veľkú vieru v Božiu prozreteľnosť: vždy bola presvedčená, že Boh sa postará v každej situácii. To ju však neušetrilo starostí a ťažkostí, ktoré vyplývali z jej apoštolátu, a Mária na to mala dobré dôvody: musela platiť účty, rokovať s miestnymi biskupmi a kňazmi, riadiť školy a starať sa o odbornú a duchovnú formáciu svojich sestier; a neskôr mala aj zdravotné problémy. Napriek tomu všetkému zostala pokojná a trpezlivo niesla kríž, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou misie.
Pri jednej príležitosti, na sviatok Povýšenia Svätého kríža, Mária povedala jednej zo svojich spolusestier: „Dcéra moja, dlhé roky som sa učila milovať kríž.“ Nevzdávala sa ani v časoch skúšok a temnoty, keď jej radosť tlmili odpor alebo odmietnutie. Všimnite si: všetci svätí sa stretávali s odmietaním, dokonca aj vnútri Cirkvi. Je to zaujímavé. A aj jej sa ho dostalo. Zostala presvedčená, že aj keď jej Pán dal „chlieb tiesne a vodu úzkosti“ (Iz 30,20), sám Pán čoskoro odpovie na jej volanie a zahrnie ju svojou milosťou. To je tajomstvo apoštolskej horlivosti: nepretržitý vzťah s Pánom.
Bratia a sestry, nech misionárske učeníctvo svätej Márie MacKillopovej, jej tvorivá odpoveď na potreby Cirkvi tej doby a jej angažovanosť v integrálnej formácii mladých ľudí inšpirujú nás všetkých, ktorí sme dnes povolaní byť kvasom evanjelia v našich rýchlo sa meniacich spoločnostiach. Nech jej príklad a príhovor podporujú každodennú prácu rodičov, učiteľov, katechétov a všetkých vychovávateľov pre dobro mladých ľudí a pre ľudskejšiu a nádejnejšiu budúcnosť.
Námestie svätého Petra 28. júna 2023
