Svätý Ján Krstiteľ, syn kňaza Zachariáša a jeho manželky Alžbety, zohral v dejinách spásy mimoriadnu úlohu. V tradícii kresťanskej viery je uctievaný nielen pre svoju pokoru, asketický život a krstiteľské poslanie, ale aj pre zázračné počatie, ktoré predchádzalo jeho narodeniu. Tento sviatok si Gréckokatolícka cirkev každoročne pripomína 23. septembra.
Evanjelium podľa svätého Lukáša uvádza, že Zachariáš a Alžbeta, spravodliví a zbožní židia, sa dlhé roky modlili k Bohu, aby im daroval potomka. Ich situácia sa zdala beznádejná, keďže boli v pokročilom veku a Alžbeta bola neplodná. V čase, keď Zachariáš slúžil ako kňaz v Jeruzalemskom chráme, sa mu pri kadidlovom oltári zjavil archanjel Gabriel. Boží posol mu oznámil, že jeho modlitby boli vypočuté a že manželka Alžbeta mu porodí syna, ktorého majú pomenovať Ján.
Zachariáš, prekvapený touto správou, zareagoval pochybnosťami, keďže jeho rozum a skúsenosti mu nedovoľovali uveriť, že by ešte mohli mať dieťa. Za svoju nedôveru bol potrestaný tým, že až do narodenia syna ostal nemý.
Narodenie Jána Krstiteľa nebolo len odpoveďou na modlitby jeho rodičov, ale zároveň napĺňalo proroctvá Starého zákona o príchode Mesiášovho predchodcu. Prorok Malachiáš totiž predpovedal, že pred príchodom Mesiáša sa objaví jeho predchodca, ktorý bude pripravovať ľud na Božie kráľovstvo. Tým predchodcom sa stal Ján Krstiteľ.
Ján bol už od materského lona naplnený Svätým Duchom a jeho asketický život v púšti ho formoval do muža nekompromisnej viery. Žil v odľahlých oblastiach pri rieke Jordán v oblastiach Betánie a Ainonu pri Salime, kde zhromaždil okolo seba učeníkov a kde zástupom, čo k nemu prichádzali, hlásal: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mt 3,2) Prorokoval blízkosť Božieho súdu a krstil vodou pokánia na odpustenie hriechov.
Samotný Ježiš Kristus označil Jána Krstiteľa za „viac ako proroka“ (Mt 11,9), za „Eliáša, ktorý má prísť“ (Mt 11,14), za posla, ktorý oznamuje príchod Boha na svet. Potvrdil, že „medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Mt 11,11).
Jánov život od jeho zázračného počatia až po jeho mučenícku smrť je symbolom pokory a odhodlania slúžiť Bohu. Napriek tomu, že sám bol obdarovaný veľkou autoritou, vždy zdôrazňoval, že on nie je Mesiáš, ale ten, ktorý pripravuje cestu pre niekoho väčšieho – pre samotného Božieho Syna.
Sviatok počatia Jána Krstiteľa má v liturgickom kalendári východnej cirkvi dôležité miesto. Ide o jedného z mála svätcov, ktorého počatie sa slávi samostatným sviatkom, čo zdôrazňuje výnimočnosť jeho postavenia v dejinách spásy.
V kontexte tohto sviatku môžeme uvažovať aj o reakcii Zachariáša. Jeho pochybnosti a neschopnosť rozpoznať Boží plán nám pripomínajú, že Božie cesty nie sú vždy zjavné. Boh odpovedá na naše modlitby, no nie vždy tak, ako by sme očakávali. Zachariášova nemota je symbolom toho, ako ľudské pochybnosti môžu niekedy brániť v prijímaní Božích zázrakov.
