Svätí mučeníci Sergej (z lat. sluha) a Bakchus (z gr. kričať), ktorých si Gréckokatolícka cirkev pripomína7. októbra, žili na prelome 3. a 4. storočia a slúžili ako vojaci v armáde cisára Maximiána (286 – 305). Obaja muži boli známi odvahou a lojalitou, čo im zabezpečilo vysoké postavenie na panovníckom dvore.
V tom období však Rímska ríša požadovala vernosť pohanským božstvám, čo sa Sergejovi a Bakchovi stalo osudným, keď Maximián zistil, že sú kresťania. Rozhorčil sa a nariadil, aby obaja vzdali poctu rímskym bohom. Sergej a Bakchus však zostali verní viere v jediného Boha a účasť na pohanských obradoch odmietli. Cisár ich zbavil všetkých vojenských hodností a ponížil ich tým, že im dal obliecť ženské oblečenie, nasadiť železné reťaze a vystaviť verejnému výsmechu obyvateľstva.
Potom ich poslal miestodržiteľovi východnej časti Sýrie Antiochovi, krutému odporcovi kresťanstva. Antiochus poznal Sergeja a Bakcha ako svojich dobrodincov, ktorí mu kedysi pomohli získať moc. Snažil sa ich prehovoriť, aby sa vzdali kresťanstva a vrátili sa k rímskym bohom, no obaja to zavrhli. Bakchus bol prvý, kto podstúpil mučenie – v pevnosti mesta Barbalissos ho nemilosrdne šľahali bičom, až kým jeho duša neodišla k Pánovi. Sergeja potom mučili tým, že mu obuli topánky so železnými klincami a nariadili mu prejsť dlhú cestu do Resafy. Tam ho nakoniec sťali.
Martýrium Sergeja a Bakcha nezostalo bez povšimnutia. Ich príbeh sa rýchlo šíril medzi kresťanmi a získal si veľkú úctu. V roku 431 biskup v Resafe dal postaviť chrám zasvätený týmto mučeníkom. Cisár Justinián dokonca premenoval mesto na Sergiopolis a zasvätil im chrámy v Konštantínopole a v Acre.
Rímska cirkev tiež uctievala Sergeja a Bakcha, čoho dôkazom sú tri chrámy s ich patrocíniom v samotnom Ríme. Počas križiackych výprav vyzdvihli ich relikvie z pôvodných hrobov v Sýrii a priviezli do Európy, kde sa dostali do miest ako Paríž, Chartres a Anger, ale za vlády cisára Karola IV. v roku 1354 aj do Prahy.
