Posledné dielo svätej Edith Steinovej Veda kríža – štúdia o svätom Jánovi z Kríža je literárne označované za tzv. nedokončené. Ona ho však dokončila, no celkom jedinečným a bezpríkladne presvedčivým spôsobom. Keď ju nacisti zatýkali s úmyslom deportovať do koncentračného tábora, spolusestry započuli jej posledné slová – svojej tiež konvertovanej sestre povedala: „Ideme za náš národ.“
V podtexte rezonuje nevyslovené, ale jednoznačné „obetovať sa“. Podľa očitých svedkov nešlo o sebaľútostnú útrpnú odovzdanosť situácii, ale jej aktívne pretváranie. Sestra karmelitánka Benedikta od Kríža sa cestou do koncentráku i v ňom aktívne zaujímala o kríž ľudí naokolo.
Podľa očitého svedka sestra Terézia „medzi deportovanými vzbudzovala pozornosť svojím pokojom a odovzdanosťou, pričom kvílenie a chaos v tábore boli neopísateľné. Ako anjel chodila sem a tam medzi ženami, ktoré upokojovala, potešovala a pomáhala im. Mnohé matky zúfalé a na pokraji šialenstva so zrakom upretým pred seba zanedbávali svoje deti, o ktoré sa potom postarala Terézia, umývala ich a česala.“
Táto služba vysvetľuje, prečo Terézia odrádzala spolusestry z kláštora od pokusov dostať ju na slobodu. Svoje skutočne posledné slová napísala na lístoček, prepašovaný k sestrám z tábora: „Som úplne spokojná. ‚Vede kríža‘ sa dá naučiť, iba ak človek pocíti, ako ten kríž dolieha celou svojou ťarchou. O tom som bola presvedčená od prvej chvíle a zo srdca som povedala: ‚Zdrav’ buď, kríž, jediná nádej.‘“
Tieto slová boli poslednou kapitolou Edith Steinovej, ktorú dokázala napísať v extrémnych podmienkach – krvou a potom svojej poslednej obety.