„Vo svojom živote som nestretol horšieho človeka, ako som ja.“ Aj táto veta je súčasťou príhovoru vraha, ktorý konvertoval na katolicizmus a dnes pomáha bývalým trestancom zapojiť sa do života. Vytvoril na to aj neziskovú organizáciu s príznačným názvom: Mária pomáha, n. o. Okrem toho sa venuje aj misionárskej a charitatívnej činnosti v rodnom Nemecku i zahraničí. Navštevuje školy a festivaly, aby hovoril o vine, treste a odpustení. O svojej životnej ceste napísal aj knihu V to musíš veriť (Daran musst du glauben). Koncom júla vyrozprával svoj životný príbeh na stretnutí mládeže v hornorakúskej dedine Kremsmünster.
Je možné milovať, ak ste neboli milovaný?
Z prvej polovice príbehu Torstena Hartunga behá po chrbte mráz, pri jeho druhej časti zasa hreje pri srdci. Jeho matka sa pred ním pokúsila zabiť, keď mal sedem rokov, a vinila z toho Torstena: „Je to všetko tvoja chyba! Bol si nehoda! Nechceli sme ťa! Si nanič!“ Otec ho opakovane bil. V jedenástich rokoch si uvedomil, že násilie a sila sú spôsob, ako upútať pozornosť a získať si rešpekt. V pätnástich rokoch sa Torsten obrátil aj proti svojmu otcovi a vyhrážal sa mu. Otec sa ho zľakol a vyhodil ho z domu.
V sedemnástich rokoch skončil vo väzení po prvý krát, v devätnástich tam bol znova. Takmer bez peňazí natrafil v Berlíne na „skvelú“ príležitosť rýchleho zárobku: krádeže áut. Na objednávku „krstného otca z Rigy“ on a jeho gang, ktorý sa rýchlo rozrástol na 54 členov, pašoval kradnuté luxusné autá do Ruska. Ich zisk dosahoval 90 000 dolárov týždenne. V určitom okamihu mu bola na stope polícia a podarilo sa jej do gangu infiltrovať informátora. Hartung tohto informátora zastrelil v lese neďaleko Rigy. Polícia ho zatkla a čakali ho viac ako štyri roky na samotke. Úplne sám so sebou a svojimi myšlienkami začal Torsten prehodnocovať svoj život.
Pamätá si, že to bolo 15. mája, keď vyslovil svoju prvú modlitbu: „Bože, neviem, či existuješ. Ale ak existuješ, tak mi pomôž, ja už tento život nechcem.“ Keď mu vyrozprával celý svoj životný príbeh, začul úplne jasne Boží hlas. Boli to dve slová plné lásky a milosrdenstva: „Ja viem!“ V tej sekunde sa mi zrútil pohľad na život a svet. „Musel som začať myslieť úplne novým spôsobom. Boh je. On je tu! Celý som sa triasol. Úžas, najväčšia múdrosť. Do môjho života vtrhla Božia realita,“ opisuje Torsten impulz svojho obrátenia.
Obrátený láskou
Jeho život prechádzal od toho momentu radikálnou zmenou. Keď vzal do ruky Bibliu a otvoril ju, pohľad mu padol na úvodné verše Prvého Jánovho listu: „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti.“ (1,9) To ho natoľko vyľakalo, že Bibliu odhodil, lebo mal dojem, že k nemu prehovára. A Torsten odpovedal. Zavolal svojmu právnikovi a ku všetkému sa priznal. Sudca mu vymeral 15-ročný trest, a tak Torsten vo väzení strávil dohromady 22 rokov.
Vo väzení navštevoval katechézy pre katechumenov a začal sa zoznamovať s katolíckymi svätými: svätou Teréziou z Avily, Katarínou Sienskou a ďalšmi. Ešte počas odpykávania si trestu prijal krst a stal sa členom Katolíckej cirkvi.
Dnes je na slobode, no pociťuje hlbokú ľútosť nad svojou kriminálnou minulosťou. Každý deň sa snaží nejakým spôsobom aspoň sčasti odčiniť škodu, ktorú spôsobil: duchovne sprevádza mladých ľudí, ktorí sa dostali na šikmú plochu. Pravidelne cestuje do Albánska, kde nosieva hračky, oblečenie a nábytok pre detské domovy ľudí v chudobe.
Torsten Hartung je inšpiratívnym dôkazom toho, že ľudia sa zmeniť môžu. Možno nie vždy z vlastných síl, ale vždy mocou Boha, ktorému nič nie je nemožné. A tiež je nádhernou ukážkou toho, že Boh pritom nemusí vždy zmeniť povahu človeka, len ju nasmeruje tým správnym smerom – k sebe. Rovnako aj Torsten Hartung svoj organizačný talent a smäd po dobrodružstve dnes využíva na šírenie evanjelia o tom, ako Božia láska dokáže zmeniť vraha.
