Blahoslavený salezián mučeník Titus Zeman si toho v živote veľa vytrpel. Správy o mučení, ktoré musel v komunistickom žalári podstúpiť, nemôžu byť verejne prístupné.
Keď som moderoval pred rokmi besedu o ňom, ľudia sa debatujúcich pýtali, ako bol Titus Zeman mučeník. Hostia v debate, ktorí tieto vedomosti mali, pozreli na seba, zaleskli sa im v očiach slzy a povedali, že na to nemôžu odpovedať, že to nepatrí na verejnosť. Tá miera utrpenia by prekryla statočnosť a veľkosť viery blahoslaveného kňaza.
Blahoslavený Titus Zeman svoj kríž niesol vo svetle Božského Srdca Ježišovho a tiež vo svetle lásky Panny Márie.
V jeho životopisnom profile nachádzame prepis rozhovoru, ktorý sa udial medzi ním a jeho sestrou Alojziou.
„Pri prvej návšteve u nás sa ma brat Titus opýtal: ‚Máš to, čo som ti dal schovať vtedy večer, keď som bol poslednýkrát s tebou v rodičovskom dome?‘
‚Poď so mnou do izby,‘ povedala som mu. Keď som mu podala obálku, opýtal sa: ‚Máš aj niečo iné?‘
‚Áno, mám,‘ povedala som a podala som mu v obálke ruženček, ktorý som našla zašitý vo veste.
Keď zobral do trasúcich sa rúk ruženček, pozrel na mňa a opýtal sa: ‚Vieš, čo to je?‘
‚Áno, viem. Je to ruženček,‘ odpovedala som.
Pozrel na mňa a povedal mi: ‚Áno, je, ale nevieš aký! Robil som ho z chleba. Po každom výsluchu som urobil zrniečko a prilepil na tento špagát. Na ruženci je toľko zrniečok, koľko razy som bol vypočúvaný a mučený.‘“
Svedkovia hovoria, že z mnohých výsluchov blahoslaveného dona Titusa Zemana ťahali do cely bachari v bezvedomí. Bolo počuť, ako mu hlava naráža na dlážku.
Vždy, keď beriem do ruky ruženec, myslím na bolesť tohto svätého muža, myslím na jeho vieru, myslím na ten jeho chlebový ruženec, do ktorého vložil cez bolesť všetku svoju lásku k Bohu, Božej Matke, Cirkvi, ku kňazstvu a veriacim.