V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“
(Mt 13, 1-9)
V kresťanskej mediálnej brandži sa hovorí, že podobenstvo o rozsievačovi, ktoré Ježiš povedal z loďky zástupu sediacemu na brehu jazera, bolo prvou evanjelizáciou prostredníctvom médií. Médiom tu bola vodná hladina, po ktorej sa dobre niesli zvukové vlny, ale aj dobrý výhľad Ježiša na zástup a zástupu na Ježiša. Isté je, že Ježiš hľadal i našiel prostriedok, ktorý mu umožňoval účinnejšie osloviť čoraz väčší zástup. Namiesto kamery a obrazovky vyrozprával živý obrazný príbeh, ktorý sa jasne premietal do myslí poslucháčov.
Tých však ku brehom Genezaretského jazera pritiahol sám Ježiš. Ľudia vybadali, že jeho slová majú moc, hoci aj farizeji a zákonníci zaiste hovorili presvedčivo a múdro. No Ježišove slová potvrdzovali skutky, ktoré tvorili chýr a ten ho predchádzal. Mal ponuku, mal odpoveď na to, čo ľudí trápilo. Preto ho sami vyhľadávali a doslova sa k nemu tlačili. Ak si naše evanjelizačné či pastoračné podujatia vyžadujú veľa reklamy a zložité prípravy sprevádzané malým efektom, nehovorí to o slabej vitalite našej ponuky?
Aj Ježišovo rozprávanie o rozsievačovi bolo siatím. Prezrádza nám veľa o ňom samom. Vidíme, že obrazy, ktoré používa, preberá z pozorovania bežného života, na ktorý však pozerá duchovným pohľadom. Len v takom prípade možno duchovné skutočnosti vyjadriť ľudsky zrozumiteľným a jasným jazykom. Kto chce rozprávať, musí sa naučiť hovoriť. To stíha už v prvých rokoch života. No kto chce ohlasovať, musí sa naučiť pozerať duchovným zrakom za horizonty toho viditeľného. A tomu sa treba učiť celý život. Aj v tomto zmysle je kontemplácia podmienkou účinnosti evanjelizácie. Nový pohľad odhaľujúci nepomerne krajšie a bohatšie svety rodí túžbu sprístupniť ich duchovne krátkozrakým, čo dovidia len po vonkajšiu krásu, praktický úžitok či potešenie.
V podobenstve i v skutočnosti išlo Ježišovi o úrodu. O čím bohatšiu úrodu dobrých skutkov, ktorou by bol naplnený život tých, čo ju prinášajú, lepším život tých, ktorým ju prinášajú, a oslávený Boh, ktorý dáva vzrast a teší sa, ak prinášame veľa ovocia. Aj semeno je dobré, aj rozsievač je dobrý. Úroda závisí od pôdy. A jej úrodnosť aj od nás, v ktorých sa bije to dobré i zlé. S premenlivým výsledkom. Našťastie na pôde záleží aj dobrému hospodárovi. On sa okrem siatia venuje aj jej úprave, vytrhávaniu tŕnia i zmäkčovaniu kamenných sŕdc. Úroda je spoločným dielom Boha a človeka a to je nádherná výzva! „Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.“ (Jn 15,5)
