Gréckokatolícka cirkev si 17. novembra pripomína Gregora Divotvorcu, biskupa z Neocézarey v Ponte. Narodil sa v tomto meste niekedy medzi rokmi 210 – 215 do pohanskej rodiny. Už od mladosti prejavoval talent a túžbu po vzdelaní, čo viedlo jeho matku k tomu, aby ho poslala študovať právo do palestínskej Cézarey. Tam sa stretol s kresťanským učením, ktoré hlboko ovplyvnilo jeho životnú cestu.
V Cézarei Gregor prišiel do kontaktu s Origenom, významným teológom a učiteľom kresťanských základov. Ten ho počas niekoľkých rokov viedol vo svojej škole k poznaniu viery. Keď počas prenasledovania kresťanov musel Origenes utiecť do Kapadócie, Gregor sa presunul na štúdiá do Alexandrie. V tomto období sa formovala jeho pevná kresťanská identita. Po návrate do Cézarey ho Origenes pokrstil.
Počas štúdií v Alexandrii, kde vládli pohanské mravy, sa Gregor stretával s pokusmi o zosmiešnenie a útokmi na svoju povesť. Raz sa stalo, že ho falošne obvinila nemravná žena tvrdiac, že jej dlhuje platbu za údajné intímne služby. Gregor zachoval chladnú hlavu a požiadal svojho priateľa, aby žene žiadané peniaze vyplatil. Len čo ich dostala, priznala, že klamala. Gregor sa za ňu modlil, čím ju oslobodil od démona.
Gregor sa po návrate do rodného mesta snažil utiecť pred svetskými záležitosťami. Napokon odišiel do púšte, kde sa oddal modlitbe a askéze. Pobyt v samote však netrval dlho. Biskup Phaidemos z Amasey, metropolita Pontu, ktorý poznal Gregorovu povesť, ho totiž chcel ustanoviť za biskupa Neocézarey. Keďže Gregor to odmietal, biskup ho ordinoval v neprítomnosti a následne ho pozval do Neocézarey, aby prevzal svoj nový úrad.
V čase, keď sa šírili herézy Sabellia a Pavla zo Samosaty, ktoré nesprávne interpretovali učenie o Najsvätejšej Trojici, Gregor sa úpenlivo modlil a hľadal Božiu pravdu. Ako odpoveď na prosby zjavila sa mu Panna Mária sprevádzaná apoštolom Jánom, ktorí mu vysvetlili správne učenie o Trojici. Zápis, ktorý Gregor vtedy urobil, sa stal základom pre východnú teológiu a bol prijatý svätými otcami Bazilom Veľkým, Gregorom Bohoslovcom i Gregorom Nysským.
Pre vedomosti a svätosť uznávali neocézarejského biskupa aj oponenti, ktorí ho nazývali druhým Mojžišom.
Známym sa stal i svojimi zázračnými skutkami. Napríklad jeden vykonal, keď počas cesty do Neocézarey vošiel do pohanského chrámu, vyhnal z neho démonov, pričom obrátil pohanského kňaza na kresťanskú vieru. Ďalší sa týkal sporu dvoch bratov o jazero. Vtedy sa Gregor vytrvalo modlil, až kým jazero nezmizlo, čo ukončilo ich hádku. Stalo sa tiež, že keď pri stavbe kostola nebolo dostatok miesta, biskup prikázal kopcu, aby sa posunul, čím vytvoril miesto pre základy.
Počas prenasledovania kresťanov za cisára Décia (249 – 251) odviedol Gregor svoju komunitu do hôr, kde sa skrývali. Keď ich prezradil jeden pohan, rímski vojaci obkľúčili vrch, ale vďaka Gregorovým modlitbám ich nevideli a z miesta odišli s presvedčením, že našli len dva stromy. Tento zážitok bol zlomovým bodom pre pohanského informátora, ktorý sa následne obrátil na kresťanskú vieru.
Keď Gregor Divotvorca v roku 270 zomrel, v Neocézarei žilo už len sedemnásť pohanov, kým na začiatku jeho pôsobenia tam bolo iba sedemnásť kresťanov.
Je vzývaný pri zemetraseniach, záplavách a v ďalších zdanlivo beznádejných okolnostiach, pretože svojou modlitbou dosiahol nespočetné zázraky a inšpiroval veriacich k pevnej viere.
