Ale brat s bratom sa súdi – a to pred neveriacimi?! Už vôbec to je u vás chyba, že sa súdite medzi sebou. Prečo radšej nestrpíte krivdu? Prečo radšej neznesiete škodu? Ale vy krivdíte a škodíte, a to bratom! (1 Kor 6,6-8)
Raz som sa stal svedkom situácie, keď sa dvaja manželia rozviedli a majetok, ktorý manžel získal od svojej rodiny, chcel vysúdiť pre seba. Už vtedy som mal pred očami tieto Pavlove slová. Napriek tomu sa mi zdalo spravodlivé, že to dal na súd.
Dnes viem, že to nebolo to najlepšie riešenie. Svätý Pavol hovorí jasne: Prečo sa my kresťania súdime pred civilnými súdmi? Áno, aj cirkevné právo nám umožňuje bojovať za svoje práva a o svoj majetok. Často však dochádza k situáciám, ktoré takpovediac spália mosty a už sa ťažko hľadá cesta späť k sebe navzájom.
Manželia, súrodenci či príbuzní si navzájom poubližujú tak, že v mnohých prípadoch do smrti spolu neprehovoria. Vo vzťahových sporoch väčšinou neexistuje objektívna pravda: každá strana má svoj uhol pohľadu a svoje dôvody. Je ťažké si v takýchto situáciách zachovať Ježišov pohľad. Keď za ním prišli dvaja bratia, ktorí sa sporili o majetok, Ježiš ich odmietol rozsúdiť slovami: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ (Lk 12,14)
V takýchto sporoch neexistujú víťazi. Počas svojej kňazskej služby som zažil ubolených umierajúcich ľudí, ktorí s bolesťou vyznávali: „… už tridsať rokov sa so mnou moja sestra nerozpráva.“
To, aký postoj zaujmem, čo bude mojou prioritou, mám vo svojich rukách.
