Svätá mučenica Bassa, ktorej meno má hebrejský pôvod a znamená „dcéra Jahveho“, pochádzala zo sýrskej Edessy, dnešného mesta Şanlıurfa (Urfa) v Turecku. Od detstva bola vychovávaná v kresťanskej viere a napriek tomu, že bola vydatá za pohanského kňaza, túto vieru odovzdala aj ich trom synom Theogniovi, Agapiovi a Pistiovi.
Počas prenasledovania kresťanov za vlády cisára Maximiana Galeria (305 – 311) Bassin manžel udal svoju manželku a deti miestodržiteľovi. Synovia odmietli obetovať modlám, a tak ich čakal krutý osud. Theognius, najstarší z bratov, bol mučený železnými pazúrmi a následne ho sťali. Agapius trpel ešte strašnejším spôsobom, keď mu najprv bola stiahnutá koža z hlavy po hruď, no ani vtedy nevydal jediný výkrik. Najmladší Pistius bol rovnako mučený a nakoniec sťatý ako jeho bratia.
Napriek strate svojich synov Bassa neustúpila vo svojej viere. Uvrhli ju do väzenia, kde ju chceli zlomiť hladom, no anjel ju posilňoval nebeským jedlom. Pri ďalšom mučení jej neublížil ani oheň, ani voda, ba ani zvieratá. Keď ju priviedli do pohanského chrámu, Bassa rozbila sochu boha Dia, čo bolo pre pohanov mimoriadne urážlivé.
Týmto činom ešte viac rozzúrila svojich trýzniteľov, ktorí ju nakoniec hodili do rozbúreného mora. Na prekvapenie všetkých sa však Bassa zachránila – z mora ju vytiahli traja žiariví muži, o ktorých svätý Νikodemos zo Svätej Hory (1748 – 1809), vydavateľ Nového martyrológia, naznačil, že to mohli byť jej umučení synovia. Po ôsmich dňoch sa Bassa priplavila loďou na ostrov Halona v Marmarskom mori neďaleko Kyzika. Tam bola opäť mučená, keď ju bili prútmi. Nakoniec ju sťali.
Príbeh jej mučeníckeho života bol taký silný, že už v roku 450 v Chalcedóne postavili chrám na počesť tejto matky, ženy pevnej viery a nezlomnej odvahy, ktorá ju i jej synov priviedla k najvyššej obeti – položeniu života za Krista. Rímske martyrológium, ktoré spomína svätých mučeníkov Bassu a jej synov rovnako 21. augusta, je dôkazom jej úcty aj na kresťanskom Západe.
