Svätí Leontius, Hypatius a Theodolus boli rímski vojaci, ktorí podľa kresťanskej tradície položili životy za svoju vieru. Príbeh ich mučeníctva sa odohráva za vlády cisára Vespaziána (70 – 79).
Leontius, pôvodom Grék, slúžil ako dôstojník cisárskej armády vo fénickom Tripolise a vyznačoval sa udatnosťou a múdrosťou. Obyvatelia mesta si ho veľmi vážili pre jeho statočnosť. Keď cisár vymenoval rímskeho senátora Adriana za prefekta provincie Fenícia a poveril ho úlohou prenasledovať kresťanov, Leontius sa dostal do jeho hľadáčika. Adrian totiž dostal správu, že Leontius odvrátil už viacero ľudí od uctievania pohanských bohov.
Adrian poslal tribúna Hypatia s oddielom vojakov do Tripolisu, aby Leontia vyhľadali a zatkli. Cestou však Hypatius vážne ochorel. Vo sne sa mu zjavil anjel a povedal mu, že ak sa chce uzdraviť, on a jeho vojaci by mali trikrát vysloviť: „Bože Leontia, pomôž mi.“ Hypatius rozpovedal svoj sen vojakom, medzi ktorými bol aj jeho priateľ Theodolus, a tak všetci spoločne požiadali o pomoc Boha, ktorého Leontius vyznával. Následne sa Hypatius zázračne uzdravil. Tento zážitok mu zmenil srdce a spolu s Theodolom, ktorého sa udalosť dotkla, sa rozhodli pridať do kroku.
Po príchode do mesta ich stretol cudzinec a pozval ich do svojho domu, kde ich bohato pohostil. Keď sa dozvedeli, že ich hostiteľom je Leontius, Hypatius s Theodolom padli na kolená a požiadali ho, aby ich osvietil vierou v pravého Boha. Nechali sa pokrstiť, a keď sa nad nimi Leontius modlil, novopokrstených zatienil žiarivý oblak a z neho sa vylial dážď, čo symbolizovalo Božiu prítomnosť.
Keď sa prefekt Adrian dozvedel, čo sa stalo, dal si predviesť Leontia, Hypatia a Theodola. Vyhrážal sa im mučením a smrťou a žiadal, aby sa vzdali Krista a obetovali rímskym bohom. Všetci traja však pevne vyznali svoju vieru, a tak ich začali mučiť. Hypatia driapali železnými pazúrmi, kým Theodola nemilosrdne bičovali prútmi. Nakoniec ich oboch sťali. Leontia zavesili dolu hlavou na stĺp, okolo krku mu pripevnili ťažký kameň a bičovali ho prútmi, až kým nezomrel. Jeho telo vyhodili za mesto, no kresťania ho s úctou pochovali neďaleko Tripolisu. Pri jeho hrobe umiestnili cínové tabuľky, na ktoré súdny pisár zaznamenal jeho utrpenie.
Títo traja svätci sú pretrvávajúcim odkazom neochvejnej viery a statočnosti, a preto sú nadčasovou inšpiráciou aj pre človeka 21. storočia.
