Devätnásty augustový deň si Gréckokatolícka cirkev pripomína pamiatku svätého mučeníka Andreja Stratopedarchu. Jeho meno, pochádzajúce z gréčtiny a znamenajúce mužný, odráža jeho charakter a silu, ktorú prejavil nielen na fyzickom, ale predovšetkým na duchovnom bojisku.
Podľa podania bol Andrej vysokopostaveným dôstojníkom rímskej armády počas vlády cisára Maximiána (286 – 305). V čase, keď Peržania vtrhli do rímskeho impéria, bol Andrej poverený velením armádnej jednotky v Sýrii. Napriek tomu, že ešte nebol pokrstený, veril v Ježiša Krista a jeho zázraky. Svojich vojakov presvedčil, že pohanskí bohovia im nemôžu pomôcť, a pobádal ich k viere v jediného pravého Boha. S touto novou vierou sa jeho malý oddiel postavil proti početnej presile Peržanov a zvíťazil.
Keď sa Andrej s veľkou slávou vrátil do Antiochie, jeho úspech vzbudil závisť i nenávisť u iných dôstojníkov, ktorí ho spolu s jeho obrátenými vojakmi udali miestodržiteľovi Antiochovi. Ten ich obvinil z prijatia kresťanstva a predvolal Andreja na súd. Napriek mučeniam, ktoré nasledovali, Andrej sa svojej viery nevzdal. Legenda hovorí, že keď si ľahol na rozžeravenú medenú posteľ, tá ihneď vychladla vďaka jeho modlitbám.
Cisár, vedomý si Andrejovej obľúbenosti medzi vojakmi, sa zdráhal ho odsúdiť na smrť, no nakoniec tajne prikázal zabiť ho pod nejakou zámienkou. Andrej a jeho verní spolubojovníci tak boli prepustení.
Pobrali sa do Tarzu, hlavného mesta provincie Cilícia, kde ich pokrstili miestny biskup Peter a biskup Nonos z Beroey. Potom si to vojaci namierili na sever cez pohorie Tauros. Medzitým Antiochos napísal list Seleukovi, miestodržiteľovi Cilície, v ktorom ho požiadal, aby dostihol Andreja s jeho družinou a dal ich popraviť pod zámienkou, že dezertovali.
Seleukos prepadol Andrejov oddiel v jednom z priesmykov a jeho členov pobil. Andrej povzbudzoval svojich spolubojovníkov, aby sa nebáli smrti, a modlil sa za nich. Ako sa modlil, stal sa zázrak: na mieste, kde sa prelievala krv mučeníkov, vytryskol prameň liečivej vody.
Biskupi Peter a Nonos, ktorí ich tajne nasledovali, pochovali ich telá. Správa o zázračnom prameni sa rýchlo rozšírila medzi miestnymi obyvateľmi. Prameň sa stal miestom uzdravenia a pútí, kde ľudia prichádzali hľadať Božiu pomoc a vyprosiť si zázraky.
Svätý Andrej Stratopedarcha a jeho spoločníci sú dodnes uctievaní najmä na kresťanskom Východe, kde sa ich pamiatka pripomína ako symbol mužnosti, oddanosti a nesebeckej viery v Boha, ktorá ich viedla až k mučeníckej smrti.
