Meno svätého mučeník Emiliána, ktorého si Gréckokatolíci pripomínajú 18. júla, má latinský pôvod a znamená horlivý. Je jedným z tých svätcov, ktorých život a utrpenie sú opradené legendami. Pôvodom bol Slovan a trpel za Krista počas vlády cisára Juliána Apostatu (361 – 363), ktorý sa snažil obnoviť kult pohanských bohov v celej Rímskej ríši.
Svätý Emilián žil v tráckom meste Dorostolum (dnes bulharská Silistra v oblasti Južnej Dobrudže), ktoré leží na brehu rieky Dunaj. Keď cisár Julián vydal edikt, podľa ktorého mali byť všetci kresťania, ktorí neuctievajú pohanských bohov, podrobení smrti, obyvatelia Dorostola tvrdili, že v ich meste žiadni kresťania nie sú. Emilián, ktorý bol otrokom krutého a fanatického modlára, bol tajným kresťanom. Niektoré zdroje uvádzajú, že bol synom miestneho dôstojníka menom Sabbatianus. Keď sa otec dozvedel, že jeho syn verí v Krista, rozzúril sa a dal ho zbičovať, varujúc ho, že ak zostane kresťanom, postihnú ho ešte horšie veci.
Navzdory hrozbám a bitke sa viera svätého Emiliána posilnila. Na druhý deň sa rozhodol konať a vošiel do pohanského chrámu, kde rozbil sochy kladivom. Nahnevaný dav chytil a začal biť nevinného kresťana, ktorý práve išiel okolo. Emilián sa nahlas priznal k svojmu činu, čím ochránil nevinného muža. Zadržali ho a predviedli pred miestodržiteľa Capitolina na súd.
Napriek ďalším hrozbám a mučeniam Emilián nezaprel Krista. „Je to môj Pán a nikdy ho nezapriem,“ zvolal mučeník. Capitolinus nariadil, aby Emiliána nemilosrdne zbili a potom upálili zaživa. Keď ho však hodili do ohňa, nezahynul. Plamene pohltili mnohých pohanov, ktorí stáli okolo, ale svätý Emilián zostal nedotknutý. Keď oheň zhasol, ľahol si na dohasínajúce uhlíky a odovzdal svoju dušu Pánovi.
Manželka pohanského vládcu, ktorá bola tajnou kresťankou, zhromaždila jeho relikvie a pochovala ich. Neskôr v Konštantínopole postavili chrám zasvätený svätému mučeníkovi Emiliánovi, kam tieto relikvie preniesli.
Svätý Emilián je uctievaný ako horlivý ochranca viery, ktorý svojou odvahou a oddanosťou Kristovi inšpiruje veriacich k pevnosti vo viere a odhodlaniu čeliť prenasledovaniu.
Veriaci sa v deň svätcovej pamiatky naňho obracajú modlitbou kondáku:
“Božskou horlivosťou rozpaľovaný * nezľakol si sa ohňa, ktorý sa stal sluhom mučiteľov, * ale dobrovoľne a bez strachu si vystúpil * a celý si sa dal spáliť rozpáleným ohňom, * a tak si seba priniesol Vládcovi ako žertvu. * Slávny mučeník Emilián, * pros Krista Boha, aby nám daroval veľké milosrdenstvo.”
