Eusignios, ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 5. augusta, sa narodil okolo roku 252 v Antiochii. Svoje meno, ktoré má grécky pôvod a znamená „s dobrým odznakom“, naplnil obsahom dobrých skutkov.
Už v mladosti vstúpil do rímskej armády, v ktorej strávil šesťdesiat rokov. Slúžil pod cisármi Diokleciánom, Maximiánom Herkulom, Konštantiom Chlorom, Konštantínom Veľkým a jeho synmi. Počas vojenskej kariéry získal Eusignios rešpekt a uznanie nielen pre svoje vojenské schopnosti, ale aj pre svoju múdrosť a morálne zásady. Pôsobil dokonca ako strategický poradca rímskych cisárov, čo poukazuje na jeho vysoké postavenie a dôveru, ktorú požíval.
Eusignios bol spoločníkom svätého Baziliska a podal správu o jeho mučeníctve. Na začiatku vlády Konštantína Veľkého bol podľa podania svedkom veľkolepého zjavenia kríža, ktoré predpovedalo cisárovo víťazstvo. Tento zážitok hlboko ovplyvnil jeho duchovný život a upevnil jeho oddanosť kresťanskej viere.
Keď Eusignios dosiahol pokročilý vek, rozhodol sa odísť z vojenskej služby a vrátiť sa do svojej rodnej Antiochie. Tam sa sústredil na duchovný život, venujúc sa modlitbe, pôstu a bohoslužobnej praxi. V tichosti a pokore sa pripravoval na stretnutie s Pánom.
Život svätého Eusignia dospel k dramatickému vyvrcholeniu počas vlády cisára Juliána Apostatu (361 – 363), ktorý sa pokúšal obnoviť pohanské zvyky. Na základe udania jedného z antiochijských občanov stál Eusignios ako kresťan v roku 362 pred cisárom Juliánom. Nebojácne ho obvinil z odpadnutia od Krista a pripomenul mu jeho príbuzného Konštantína Veľkého, pričom mu podrobne opísal, ako bol očitým svedkom zázračného znamenia kríža. Vladár však 110-ročného starca neušetril a dal ho sťať. Svätý Eusignios tak zomrel ako mučeník.
