Gréckokatolíci si 8. júla pripomínajú svätca Prokopa, ktorý sa narodil okolo roku 265 v Jeruzaleme. Jeho otec Christoforos, popredný rímsky občan, bol kresťanom, ale čoskoro po narodení svojho syna zomrel. Neaniovu výchovu prevzala jeho matka Teodózia, ktorá bola presvedčenou pohankou a vychovala ho ako typického pohana. Avšak Neanias dostal vynikajúce vzdelanie, vďaka ktorému bol v roku 284 predstavený cisárovi Diokleciánovi a postupne získal vysoké postavenie na jeho dvore.
V roku 303 počas prenasledovania kresťanov bol Neanias vyslaný do egyptskej Alexandrie, aby tam neľútostne likvidoval Cirkev. Na ceste sa však stala dramatická udalosť: neďaleko sýrskeho mesta Apamea sa strhla búrka a nastalo zemetrasenie. Vtedy sa Neaniovi zjavil sám Ježiš Kristus, podobne ako kedysi Šaulovi na ceste do Damasku. Kristus sa ho spýtal: „Aj ty ideš proti mne?“ Na otázku: „Kto si, Pane?“ dostal odpoveď: „Ja, čo sa rozprávam s tebou, som Ježiš Kristus, Boh a Boží Syn, ktorý sa dal za teba i za všetkých ukrižovať, aby zachránil svet.“ Vo vzduchu sa zjavil žiariaci kríž a Neanias počul slová: „Týmto znamením pokoruj svojich nepriateľov a môj pokoj bude s tebou.“ Pocítil nesmiernu radosť, poslúchol Božie volanie a stal sa horlivým Kristovým nasledovníkom.
Keď prišiel pred brány Jeruzalema, modlitbou a silou svätého kríža oslobodil mesto od Agarénov. V dome svojej matky odmietol priniesť obetu bohom, rozbil všetky modly a črepiny rozdal chudobným. Jeho matka Teodózia ho za to udala cisárovi, ktorý ho predvolal pred prokurátora Justa. Neanias pred očami všetkých roztrhal cisárov list, za čo ho obvinili z urážky majestátu, uväznili a previezli do palestínskej Cézarey.
V Cézarei Neania kruto mučili – trhali mu telo železnými hákmi. Hoci mnohí pohania plakali nad jeho utrpením, on ich vyzýval, aby sa obrátili k svätej Kristovej viere. V cele sa mu v noci zjavil Ježiš Kristus so svojimi anjelmi, pokrstil ho, dal mu nové meno Prokop (čo znamená zrelý), uzdravil mu rany a naplnil jeho dušu nádejou na večnú blaženosť. Justus, prekvapený Prokopovým uzdravením, ho prikázal odviesť do pohanskej svätyne, kde sa modly samy od seba rozbili.
Prokopa uvrhli do cely stráženej vojskom, no v noci vojaci padli k jeho nohám a prijali od neho krst. Na druhý deň ich Justus dal sťať pred Prokopovými očami. Vzápätí prišlo pred súd dvanásť vznešených žien, ktoré vyznali svoju vieru. Za to ich kruto mučili a nakoniec popravili. Medzi nimi bola aj Prokopova matka Teodózia, ktorá vďaka synovým modlitbám spoznala pravdu, prijala krst a spolu so synom sa pripravovala na ďalší zápas.
Justus pokračoval v mučení Prokopa, ktorého železnými hákmi znetvoril, až takmer vykrvácal. No napriek tomu sa Prokop trpezlivo modlil. Keď Justus zomrel, mnohí pohania prichádzali k Prokopovi, aby ich uzdravoval a učil o svätej viere. Prokop sa veľa postil a modlil, pripravujúc sa na stretnutie so Spasiteľom.
Nový prokurátor Flavián sa tiež pokúšal presvedčiť Prokopa, aby obetoval bohom, no bezúspešne. Nakoniec ho 8. júla 305 dal sťať. Svätý veľkomučeník Prokop svojím svedectvom mimoriadne intenzívne svedčil o Kristovi, k čomu sú povolaní aj manželia. Preto sa menovite spomína v modlitbe prepustenia sobášnej bohoslužby.
