Narodil sa vo Vercelli v Savojsku okolo roku 1085. V mladom veku osirel a vyrastal pod opaterou príbuzného. Už vo veku 15 rokov podnikol púť k hrobu svätého Jakuba do Santiago de Compostela. Šiel peši a nemal žiadne peniaze.
V jednom španielskom meste ho prijal na nocľah kováč, ktorý mu ponúkol jedlo a miesto na spanie. Viliam však jedlo odmietol. Kováč aj naliehal, aby jedol, Viliam bol však neoblomný. Keď sa ho kováč s dobrým srdcom opýtal, čo môže pre neho urobiť, Viliam ho požiadal, aby mu vyrobil dve železné obruče, ktoré si nasadí na hruď ako znamenie pokánia. Kováč mu ich vyrobil a Viliam bol z nich veľmi šťastný. S takýmto bremenom dokončil svoju púť.
Po tom, čo mu nevyšiel plán putovať do Svätej zeme, ostal v južnom Taliansku a pod vplyvom benediktína Jána Materanského sa v roku 1114 usadil na hore Monte Vergine (Hora Panny) pri meste Avellino východne od Neapola. Tam založil svätyňu Panny Márie. Hovorí sa, že ešte predtým uzdravil slepca a túžil žiť v samote a anonymite. Medzi rokmi 1118 a 1124 sa však okolo neho vytvorila komunita mužov s rovnakým záujmom o hlbší duchovný život, a tak vznikol kláštor viliamitov, pustovníckej vetvy benediktínskeho rádu známej ako Kongregácia Monte Vergine.
Keď už život v komunite na Hore Panny prebiehal podľa pevného poriadku, Viliam sa opäť vybral putovať ako žobrák, pričom založil najmenej tri ďalšie kláštory. V Sant’Angelo dei Lombardi dokonca vznikol dvojitý kláštor kongregácie.
Viliam pôsobil s otcovskou starostlivosťou a slovami plnými Ducha Svätého. Povzbudzoval unavených a z ľahostajnosti oživoval mnohých k aktívnemu duchovnému životu. Jeho schopnosť prinášať radosť ľudom si všimol aj neapolský kráľ Roger II., a tak pozval Viliama na svoj dvor, nadviazal s ním priateľstvo a podieľal sa na výstavbe ďalších kláštorov.
Dvoranom sa však Viliamov vplyv na kráľa nepáčil a chceli ho znemožniť. Použili na to prostitútku, ktorej úlohou bolo ho zviesť. Viliam však urobil čosi nepredvídateľné: pripravil posteľ z rozpáleného uhlia, na ktoré sa pred ženou uložil bez toho, aby sa popálil, a zároveň ju pozval bližšie. Neviestka bola taká šokovaná, že dokonca predala svoj majetok a postavila kláštor vo Venose, kde viedla život pokánia.
Viliam zomrel 25. júna 1142 v kláštore v Sant’Angelo dei Lombardi. Je mu pripisovaných veľa fyzických uzdravení, ale oveľa väčšie boli tie duchovné.