Prepodobný otec Patapios, známy svojou asketickou svätosťou a uzdravujúcou mocou, patrí medzi významné postavy východného kresťanstva. Jeho pamiatka sa vo väčšine liturgických kalendárov východných cirkví pripomína 8. decembra.
U gréckokatolíkov na Slovensku sa so súhlasom Kongregácie pre východné cirkvi táto pamiatka slávi 9. decembra, keďže 8. december je venovaný sviatku Počatia Presvätej Bohorodičky svätou Annou.
Narodil sa vo 4. storočí v starovekých Tébach, bývalom hlavnom meste Horného Egypta. Pochádzal z kresťanskej rodiny, ktorá ho vychovávala v nábožnosti. Ako mladík zatúžil po živote oddanom Bohu, opustil domov a uchýlil sa do egyptskej púšte, kde sa venoval modlitbe, pôstu a ručnej práci, ako bolo bežné pre askétov tej doby.
Hoci hľadal samotu, jeho svätosť priťahovala ľudí, ktorí prichádzali za ním, aby ich učil a pomáhal im. Aby si zachoval pokoj a vyhol sa sláve, presťahoval sa do Konštantínopola. Pri mestských hradbách v oblasti Blacherny si postavil jednoduchú kéliu, kde žil v tichosti a neustálej modlitbe.
Patapios sa stal známym nielen svojou zbožnosťou, ale aj zázrakmi. Prvý sa týkal slepého mladíka, ktorý prišiel do jeho kélie a prosil o uzdravenie. Patapios mu povedal: „V mene Ježiša Krista, ktorý slepým dáva svetlo, začni vidieť!“ a mladík opäť získal zrak.
Ďalším uzdraveným bol muž trpiaci vodnatieľkou, ktorého lekári nedokázali vyliečiť. Patapios sa zaňho pomodlil, urobil znamenie kríža, pomazal ho olejom a muž sa zázračne uzdravil. Ďalším zázrakom bolo vyhnanie démona z mladíka, ktorého duševná porucha ohrozovala na živote, pomocou modlitby a znamenia kríža.
Okamžite uzdravená bola aj istá žena s nevyliečiteľným zranením a bolesťami v prsiach, ktorá prišla k svätcovi s vierou v jeho pomoc, pričom Patapios urobil nad ranou znamenie kríža.
Patapios zomrel v pokoji a jeho telo uložili v Chráme svätého Jána Krstiteľa v Konštantínopole. Po dobytí Konštantínopola Osmanmi v roku 1453 jeho relikvie preniesli na horu Geraneia neďaleko gréckeho mesta Loutraki. Tu ich ukryli v jaskyni, ktorá neskôr slúžila ako pustovňa.
Relikvie svätca boli znovuobjavené v roku 1904. V jaskyni okrem jeho tela našli aj lebku svätej Hypomony (Heleny Dragaš), matky posledného byzantského cisára Konštantína XI. Neskôr v roku 1952 bol na tomto mieste založený Kláštor svätého Patapia.
Kláštor, ktorý je dnes domovom pre približne 40 mníšok, sa nachádza v nadmorskej výške 650 metrov a ponúka nádherný výhľad na Loutraki a Egejské more. Uložené relikvie svätca sú pokryté rúchom, ktoré sa každý rok mení pri príležitosti jeho sviatku. Početní pútnici môžu obdivovať byzantské ikony, odobrať si svätený olej z lampy a napiť sa svätenej vody zo studničky pri jaskyni.
Svätý Patapios je aj dnes známy ako mocný orodovník za pomoc v núdzi a za uzdravenie chorých, osobitne ľudí trpiacich vodnatieľkou.
Veriaci sa na svätca obracajú osobitnými modlitbami:
Tropár: To, čo bolo stvorené podľa Obrazu, * v tebe, otče, celkom spásu dosiahlo. * Ty si totiž prijal kríž a Krista si nasledoval, * konaním si učil nehľadieť na telo, veď sa pomíňa, * a starať sa o dušu, ktorá je nesmrteľná. * Preto tvoj duch, prepodobný Patapios, ** raduje sa dokonca spolu s anjelmi.
Kondák: Tvoj chrám našli zástupy ako duchovné liečivo, * preto k nemu, svätý, prichádzajú s náhlením * a prosia, aby prijali uzdravenie z neduhov * a odpustenie prehrešení, čo spáchali za život. * Ukázalo sa totiž, prepodobný Patapios, ** že ty si zástanca všetkých, ktorí sú v tiesňach.
