V poslednom čase som viackrát narazil na výraz „rýchla teológia“. Naozaj potrebujeme reagovať na súčasnú rýchlu dobu „rýchlou teológiou“?
Jedným z autorov a šíriteľov myšlienky „rýchlej teológie“ je jezuita Antonio Spadaro, šéfredaktor časopisu La Civiltà Cattolica. Vychádza z opisu dnešnej doby, na ktorú musí reagovať aj súčasná teológia, ak nechce stratiť kontakt s realitou. Úlohou teológie je preto „myslieť na vlny“, „vrhnúť sa do perejí a myslieť rýchlo, v behu, bez sťažovania sa, že nemáme čas na uvažovanie, plánovanie. Potrebujeme rýchle teologické myslenie, ‚rýchlu teológiu‘.“ Podľa otca Spadara si nemôžeme dovoliť ani zastávku, pretože „riskujeme, že si zachováme víziu kontemplácie, ktorá je príliš ontologická, teoretická a statická“.
Na jednej strane je zámer myšlienky pochopiteľný. Je v nej zreteľne cítiť kritiku Cirkvi za to, že v minulosti nereagovala na zmeny doby dostatočne promptne a týmto „zameškaním“ prišla o viacero príležitostí osloviť človeka.
Na strane druhej sme však vystavení pokušeniu aktivizmu.
Samotná pastorálna teológia má skôr pred očami princíp, že jej úlohou nie je vyriešiť všetky problémy, ktoré sa objavia. Omnoho dôležitejšie než vytvárať technicky presné odpovede na najrôznejšie probléme dneška je robiť všetko pre to, aby evanjelium zasiahlo srdce človeka.
Zaujímavý pohľad ponúka v tejto súvislosti profesor Pápežského inštitútu svätého Jána Pavla II. otec Juan José Peréz-Soba. Pri pastoračnej práci varuje pred dvoma problémovými prístupmi.
Ten prvý nás vedie riešiť veci podľa kritéria aktuálnej naliehavosti. Reagujeme na aktuálne naliehavé problémy, a pritom ľahko strácame zo zreteľa otázku, či práve toto sú naozaj tie podstatné a najdôležitejšie problémy.
Druhým pokušením našich pastoračných prístupov je podľa profesora Peréza-Sobu v tom, že ako Cirkev reagujeme, až keď sa problémy objavia, a teda príliš neskoro. Ako Cirkev sa nachádzame v situácii, keď od nás chcú odpovede na otázky ľudia, ktorých zmýšľanie kresťanské nie je. A neraz to vyzerá, akoby svet prichádzal stále s novými riešeniami a Cirkev zaostáva v pozícii podozrievavej inštitúcie, ktorá svojimi zastaralými názormi bráni pokroku ľudstva takmer v každej oblasti.
Odtiaľ pochádza krátkozraká interpretácia Cirkvi, ktorá nedokáže promptne reagovať na všetky dielčie otázky súčasnej doby, a preto sa radšej spiatočnícky ukryje v minulosti vo svojej tradícii.
Z tohto pozadia je túžba po „rýchlej teológii“ pochopiteľná. Možno sa s ňou dostaneme na druhý breh rozbúreného jazera. Otázne však je, či pri tej rýchlosti stihneme zatiahnuť aj na hlbinu, keď sa utíši búrka. Apoštoli to zažili vtedy, keď zobudili Ježiša, ktorý pokojne spal na lodi uprostred búrky. Búrka i všetok zhon boli v momente preč.
Odpoveď spracoval: Rastislav Čižik