Od 30. septembra do 27. októbra sa v Ríme už po druhýkrát zišlo niekoľko stoviek biskupov i laikov z celého sveta. Pre väčší počet účastníkov, medzi ktorými sú aj laici, sa zasadnutie ani tentoraz neuskutoční vo vatikánskej synodálnej sieni, ale v Aule Pavla VI.
Hlasovacie právo má celkovo 368 účastníkov synody, z toho 272 biskupov a 96 osôb bez biskupského svätenia, medzi ktorými je aj 45 žien. Slovenskú katolícku cirkev na synode zastupujú prešovský arcibiskup a metropolita vladyka Jonáš Maxim a košický pomocný biskup Mons. Marek Forgáč.
Vatikán opäť uvalil na stretnutia informačné embargo. Členovia synody nesmú informovať o príspevkoch, diskusiách a hlasovaniach. Účelom tohto opatrenia je posilniť komunitného ducha a vytvoriť rámec dôvery.
Pracovnej fáze synody predchádzali dvojdňové exercície pre účastníkov od 30. septembra. Novinkou oproti minulému roku bola takzvaná kajúca vigília 1. októbra večer pred slávnostným otvorením v Bazilike svätého Petra, ktorej predsedal pápež František.
Aktom pokánia najvyšší predstavitelia Cirkvi spolu s pápežom Františkom priznali vinu Cirkvi a po prvýkrát verejne prosili Boha a ľudstvo o odpustenie pre zlyhanie Katolíckej cirkvi pri riešení prípadov sexuálneho zneužívania duchovnými.
Podobne ako pri historickom vyznaní hriechov Cirkvi v roku 2000, viacerí kardináli čítali postupne jednotlivé vyznania viny. Každý príspevok obsahoval vetu: „Prosím o odpustenie a hanbím sa.“ Akt pokánia sprevádzali aj konkrétne svedectvá obetí zneužívania.
Okrem sexuálneho zneužívania vyznávali predstavitelia Cirkvi aj vinu kresťanov pre účasť na ničení životného prostredia, kolonializme a otroctve. Spomínalo sa zlyhanie mužov v Cirkvi pri obhajobe dôstojnosti žien, ako aj útlak a vykorisťovanie rehoľníčok. Každé vyznanie viny sprevádzalo spievané vzývanie Božieho milosrdenstva.
Na záver kajúcej vigílie pápež František povedal, že v predvečer synody je priznanie viny „príležitosťou obnoviť dôveru v Cirkvi a v Cirkev, ktorá bola narušená našimi chybami a hriechmi, zahojiť rany, ktoré stále krvácajú, a rozviazať putá neprávostí“.
Kajúca vigília sa nezaobišla bez predchádzajúcej kritiky zo strany účastníka synody kardinála Gerharda L. Müllera, ktorý zoznam hriechov označil za „katalóg rodovej a takzvanej woke ideológie“.
Pracovnú fázu synody otvorí 2. októbra slávnostná svätá omša o 9:30 v Bazilike svätého Petra.
Účastníci synody sa budú stretávať od pondelka do soboty o 8:45 v audienčnej aule na rannú modlitbu. Potom budú pokračovať v práci do 19:30. Tá však bude prerušená tri a pol hodinovou prestávkou na obed. Raz týždenne budú členovia synody spoločne sláviť Eucharistiu v Bazilike svätého Petra. Sobotné popoludnia a nedele budú spravidla voľné. Počas tohto obdobia sú pozvaní na návštevu rímskych farností, no nebude chýbať ani ponuka konferencií, networkingových stretnutí a recepcií.
Program zodpovedá témam pracovného dokumentu synody Instrumentum laboris. Pomocou tejto štruktúry by členovia synody mali vypracovať dokument, ktorý bude na konci štvortýždňového stretávania sa predložený pápežovi ako návrh. V štyroch niekoľkodňových pracovných blokoch sa členovia synody budú venovať jednotlivým aspektom pracovného dokumentu. Posledný piaty blok bude určený na záverečné hlasovanie.
Novinkou budú štyri teologicko-pastoračné fóra otvorené pre všetkých vrátane novinárov akreditovaných v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Dve fóra sa budú konať súčasne 9. októbra o 18:00 na tému Boží ľud, subjekt misie v sále jezuitskej kúrie a Úloha a autorita biskupa v synodálnej Cirkvi v Augustiniáne. Ďalšie dve sa uskutočnia rovnako v rovnakom čase 16. októbra o 18:00 na tému Vzájomné vzťahy medzi miestnou a univerzálnou Cirkvou v sále jezuitskej kúrie a Výkon primátu a biskupská synoda v Augustiniáne.
Spôsob práce synody bude opäť mixom rozhovorov a meditácie. Táto „duchovná konverzácia“ (striedanie prejavov a modlitieb bez priamej interakcie) bola použitá aj minulý rok. V moderovaných 10- až 12-členných skupinách bude môcť každý urobiť maximálne trojminútové vyhlásenie, po ktorom bude nasledovať ticho. Pridelený čas budú odpočítavať veľké hodiny. Po chvíli ticha bude nasledovať zdieľanie dojmov z počutého a po ďalšej chvíli ticha sa vytvorí súhrn toho, čo bolo povedané pre spoločné zhromaždenie.
O spôsobe práce synody sa už vlani pochvalne vyjadril napríklad viedenský arcibiskup kardinál Christoph Schönborn. Podľa neho by vo svete vládol väčší pokoj, keby aj politici pracovali ako svetová synoda vo Vatikáne. Ozvali sa však aj kritické hlasy, ktoré hlásili potrebu pevných nervov pri počúvaní druhej strany bez protirečenia. Kritika sa ušla aj časovej náročnosti a nízkej efektivite tejto metódy.
Deklarovaným cieľom synody je zahrnúť podľa možností každého podľa jeho funkcie. Vatikán má však vo veci jasno: „Konzultácia s Božím ľudom v žiadnom prípade neznamená v rámci Cirkvi prijatie zásad demokracie, ktoré sú založené na väčšinovom princípe.“
Pripomeňme, že viacerých prekvapilo pápežovo marcové rozhodnutie prenechať niektoré z najkontroverznejších otázok – napríklad možnosť vysviacky žien za diakonky – expertným skupinám. Priebežný výsledok ich práce bude teraz predstavený na synode. Progresívne prúdy vyčítali Vatikánu taktiku zámerného zdržiavania. Venezuelský teológ Rafael Luciani, ktorý je súčasťou organizačného tímu synody, toto obvinenie odmietol.
Pracovný dokument pre aktuálnu fázu synody kladie dôraz predovšetkým na vzťah medzi spoločenstvom a rôznorodosťou v Cirkvi. Diskutovať sa bude o vzťahu medzi miestnou a svetovou Cirkvou, ako aj medzi laikmi a klérom. Pracovný dokument venuje veľa priestoru najmä otázke rozhodovacích procesov a transparentnosti, najvyšší stupeň hierarchie nevynímajúc. Jedným z návrhov napríklad je, aby v budúcnosti aj pápež vyhlasoval zákony až po gremiálnych konzultáciách.
Možné ovocie synody odhadujú pozorovatelia rôzne. Kanonický právnik Norbert Lüdecke napríklad kritizuje vytvorené zdanie, že synodalita má niečo spoločné s demokratickou účasťou. Iba „symbolická participácia“ a „náhrada demokracie“ vedie v konečnom dôsledku k frustrácii a únave členov Cirkvi.
Portugalský kuriálny kardinál Jose Tolentino de Mendonca však vníma zavedenie synodálnych konzultácií v Katolíckej cirkvi ako pozitívnu zmenu smerujúcu do budúcnosti. Ide o to, aby sme Cirkev už nevnímali ako pyramídu, ale ako živý organizmus.
Je dobré mať na pamäti, že synoda je len poradným orgánom. Na konci rozhodne aj tak pápež. Že môže rozhodnúť aj ináč, ako mu bolo navrhnuté, sa ukázalo napríklad na Synode o Amazónii, keď pápež neschválil žiadosť jej účastníkov, aby za kňazov mohli byť vysvätení ženatí muži.
Aké požiadavky predloží pápežovi aktuálna synoda, bude jasné koncom októbra. Ktorú z nich však pápež aj schváli, to sa ukáže zrejme až začiatkom roka 2025, keď bude zverejnená posynodálna exhortácia.
(vaticannews, KNA)
.
