Jozef Kalazanský, ktorého si Rímskokatolícka cirkev pripomína 25. augusta, sa narodil 11. septembra 1557 v malej španielskej dedinke Peralta de la Sal. Už od detstva vynikal ako zbožný a ambiciózny mladík, ktorý túžil stať sa kňazom. Svoj sen naplnil, no jeho cesta k naplneniu Božieho plánu pre jeho život bola oveľa komplikovanejšia, než by si kedy predstavoval.
Po vysvätení za kňaza sa rýchlo stal uznávaným v diecéznych kruhoch. Jeho talent a schopnosti nezostali nepovšimnuté a poverovali ho rôznymi úlohami najmä pri zavádzaní reforiem Tridentského koncilu. Túžba po vyššom cirkevnom úrade ho však priviedla do Ríma, kde plánoval získať významný post s finančnými výhodami.
Rím mal byť pre Jozefa len prechodnou zastávkou na ceste k vytúženému úradu. Miesto predpokladaných pár týždňov čakania na vhodnú príležitosť tam však strávil niekoľko rokov, ktoré ho hlboko zmenili. Spoznal skutočnú chudobu, biedu a nevedomosť, ktoré trápili obyvateľov veľkomesta. Uvedomil si, že jeho poslaním nie je dosiahnuť vysoký úrad – ako sám povedal: „V Ríme som našiel definitívny spôsob svojho slúženia Bohu prostredníctvom činenia dobra maličkým. A to už nevymením za nič iné na svete.“
V čase svojho tamojšieho pôsobenia Kalazanský videl, ako mnoho detí trpí nielen materiálnou, ale aj duchovnou a morálnou biedou. Vzdelanie v tom čase nebolo dostupné pre všetky deti, najmä nie pre tie z chudobných rodín. Jozef bol presvedčený, že vzdelanie je kľúčom k lepšiemu životu. Začal teda s myšlienkou poskytnúť deťom ulice aspoň základné vzdelanie spojené s kresťanskou výchovou.
Táto myšlienka však narážala na veľké prekážky. Dlhé roky hľadal spôsob, ako ju realizovať, až napokon pochopil, že sa tejto úlohy musí ujať sám. Výsledkom jeho úsilia bola prvá bezplatná základná škola v Európe, ktorú založil pri Kostole svätého Pantaleona v Ríme. Škola sa rýchlo stala veľmi populárnou a počet jej žiakov rástol. Po dvoch desaťročiach fungovania ju navštevovalo až 1 500 detí. Jozef Kalazanský a jeho spolupracovníci postupne vytvorili rehoľné spoločenstvo, ktoré sa zameriavalo na vzdelávanie detí. Tak vznikla v roku 1621 Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky zbožných škôl, známa ako piaristi.
Kalazanský vo svojej škole zaviedol mnohé moderné a prelomové vyučovacie metódy, ktoré mali zabezpečiť nielen vzdelanie, ale aj formáciu charakteru detí. Okrem toho sa v jeho školách praktizoval aj ekumenizmus a demokracia, keď vedľa seba v laviciach sedeli katolíci i evanjelici, židia i moslimovia, chudobné deti i deti bohatých mešťanov. Tento prístup bol v tej dobe revolučný a prispel k šíreniu Kalazanského myšlienok nielen po celom Taliansku, ale aj v strednej Európe.
V roku 1642 sa piaristi usadili aj na území dnešného Slovenska, konkrétne v Podolínci, odkiaľ sa postupne rozšírili do viacerých slovenských miest ako Prievidza, Nitra a Trenčín. Ich školy sa stali – a dodnes sú (s výnimkou obdobia komunizmu) – dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému v regióne.
Život Jozefa Kalazanského nebol bez prekážok. Jeho práca a úspech piaristických škôl vzbudzovali závisť a odpor. Neprajníci sa pokúsili zničiť jeho dielo a podarilo sa im dosiahnuť, že rehoľa prišla o svoje školy i majetok. Kalazanský však tieto skúšky prijal s veľkou pokorou a odovzdanosťou do Božích rúk. Zomrel ako takmer 91-ročný 25. augusta 1648 a už za svojho života ho považovali za svätca.
Sto rokov po smrti ho vyhlásil pápež Benedikt XIV. za blahoslaveného, o necelých 20 rokov v roku 1767 pápež Klement XIII. za svätého a v roku 1948 pápež Pius XII. za patróna kresťanských základných škôl. Dielo Jozefa Kalazanského bolo po jeho smrti rýchlo vzkriesené, takže dnes sú piaristi aktívni na piatich kontinentoch a pokračujú v šírení myšlienok svojho zakladateľa.
Kalazanského odkaz však žije nielen v piaristických školách, ale aj v samotnej myšlienke bezplatného základného vzdelania, ktoré je dnes uznané ako základné právo v mnohých medzinárodných dokumentoch vrátane Deklarácie práv dieťaťa prijatej OSN v roku 1959. Jeho dedičstvo pripomína, že vzdelanie je nielen nástrojom poznania, ale aj cestou k dôstojnému životu a že výchova by mala byť spojená s morálnymi hodnotami a kresťanskou etikou.
Svätý Jozef Kalazanský je príkladom odvahy a oddanosti ideálom, ktoré majú schopnosť meniť svet. Jeho život je pripomienkou, že aj jednotlivci, ktorí sa venujú službe tým najnúdznejším, môžu zanechať trvalý odkaz, ktorý ovplyvňuje generácie.
Piaristi na Slovensku možno nie sú až takí neznámi: do povedomia verejnosti vstúpili nielen školami vyhľadávanými aj dnes pre svoju povestnú kvalitu, ale aj svojím Kostolom svätého Ladislava v Nitre, v ktorom boli 13. februára 1921 vysvätení prví traja slovenskí biskupi Karol Kmeťko, Marián Blaha a Ján Vojtaššák. Slovensko si to pripomenulo aj vydaním poštovej známky pri 100. výročí tejto epochálnej udalosti.
