Deň po sviatku svätých apoštolov Petra a Pavla slávi Gréckokatolícka cirkev sviatok, ktorý pojíma všetkých dvanástich apoštolov.
Prvotná Cirkev slávila sviatky apoštolov najprv jednotlivo. Najstaršia správa o spoločnom kulte svätých apoštolov Petra a Pavla uvádza miesto a dátum ich slávenia: Rím, 29. júna 258.
Spoločný sviatok dvanástich apoštolov sa na Východe etabloval na prelome 5. a 6. storočia. Rímskokatolícka cirkev nemá spoločný sviatok dvanástich apoštolov toho druhu. Podobným je však sviatok Rozoslania apoštolov, ktorý Západ slávil 15. júla a pochádza z 13. storočia.
Sväté písmo obsahuje štyri zoznamy mien dvanástich apoštolov: Matúš 10,12; Marek 3,13; Lukáš 6,14 a Skutky svätých apoštolov 1,13. Mierne sa odlišujú v poradí, hoci uvádzajú Petra ako prvého, aj keď to bol jeho brat Ondrej, koho Pán povolal ako prvého. Východné cirkvi preto s menom apoštola spájajú prívlastok „Prvopovolaný“.
Z biblického svedectva vyplýva, že Kristus si vybral dvanástich apoštolov ako obraz dvanástich Jakubových synov, ktorí sa neskôr stali vodcami dvanástich izraelských kmeňov. Po prvých Turícach sa dvanásť Kristových učeníkov stalo vodcami „nového Izraela“. Číslo dvanásť sa považovalo za také dôležité, že krátko po odpadnutí Judáša Iškariotského zvyšní jedenásti doplnili svoj počet na pôvodných dvanásť voľbou apoštola Mateja.
O význame sviatku vo východných cirkvách hovorí aj pôst, ktorý ho predchádza a nesie názov „apoštolský“ alebo „petropavlovský pôst“, či ľudovo „petrovka“. Zatiaľ čo v Rímskokatolíckej cirkvi bolo toto pôstne obdobie vypustené, východné katolícke cirkvi tento pôst do určitej miery stále dodržiavajú.
Pôvod pôstu nachádzame v praxi apoštolov, ktorí sa modlili a postili pred zostúpením Svätého Ducha a začiatkom evanjelizácie. Zmienku o tom, že pôst a modlitba boli pevnou súčasťou života Ježišových apoštolov v spojitosti s dôležitými rozhodnutiami, nachádzame v Skutkoch svätých apoštolov: „A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili.“ (14,23) Dĺžka tohto pôstneho obdobia sa pohybuje od deväť do štyridsaťdva dní v závislosti od dátumu Veľkej noci. V byzantskej tradícii sa pôst začína v druhý pondelok po Turícach a trvá až do sviatku svätých Petra a Pavla a Zboru svätých apoštolov. Niektoré východné cirkvi (napr. koptská) ho začínajú už od prvého pondelka po Turícach
