Dnes sa v rímskokatolíckych kostoloch na celom svete číta úryvok z Evanjelia podľa Lukáša. Toto evanjelium sa zvykne používať aj pri misiách, tvorí najkomplexnejšiu štúdiu Ježišovej činnosti a rozsahom je najdlhšie zo všetkých evanjelií.
Svätý Lukáš ho adresuje istému Teofilovi, aby mu priblížil celý Ježišov príbeh a príbeh ľudskej záchrany. Ježišov príbeh bol zrejme populárny a neprestával fascinovať, keďže evanjelista v úvode píše: „Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali…“
Lukáš je dobrým rozprávačom, vyhýba sa abstrakcii, rozpráva príbeh, ktorý zrozumiteľne dopĺňa Skutkami apoštolov.
V dnešnom čítaní sledujeme Ježiša, ktorý stretá malomocného muža. Miesto nie je špecifikované, píše sa „v ktoromsi meste“. Človek dnešnej doby by takému príbehu neveril. Namietal by: „Ak tam nie je presné miesto, čas, hodina, svedkovia, fotodokumentácia, videozáznam a zápisnica, je dosť možné, že ‚skutok sa nestal‘, že je to len rozprávka…“
Človek staroveku v prípade spásy neprahol po geografických presnostiach, svoj život a svoje túžby upriamoval na podstatu. V tomto prípade na uzdravenie.
Malomocný muž z evanjelia žil svoj tragický príbeh.
V Biblii sa malomocenstvo, čiže lepra, spomína hneď na niekoľkých miestach. V Knihe Levitikus sú jasné inštrukcie, ako posúdiť, vyšetriť, poprípade vyhostiť človeka nakazeného malomocenstvom. Malomocný je nečistý.
Tiež v Knihe Samuelovej, v Knihe kráľov a v Knihe kroník sa spomína malomocenstvo a je to vždy zásah zhora – Boží trest.
Aj dnes sa lepra vyskytuje na niektorých miestach na svete. Ešte v roku 2011 fungovalo v Rumunsku posledné leprosárium v Európe.
Slovenský kňaz Peter Majerník, ktorý pôsobí v Tanzánii, má vo svojej farnosti aj dedinku, v ktorej žijú malomocní. Starajú sa o nich rehoľné sestry. Aj otec Majerník tam chodí, prináša im Ježiša, evanjelium a vysluhuje sviatosti.
Vráťme sa však k dnešnému čítaniu. Malomocný muž, ktorý je nečistý, ktorému sa všetci vyhýbajú, lebo má na sebe Boží trest, Ježišovi dôveruje: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“
Je to zvláštna vetná konštrukcia. Na vlastnom uzdravení mu záleží, no nevyvíja na Ježiša žiaden tlak. Skloní sa pred Ježišom, vie, akú má moc tento Svätý učiteľ, a nechá to absolútne na jeho rozhodnutí. Ježiš ho chce uzdraviť a aj ho uzdraví.
Kto bol ten muž s leprou? Ako prijímal svoju chorobu? Čo by sa stalo, keby ho Ježiš neuzdravil? Ako by bol prijal, ak by mu Ježiš povedal: „Nie, neuzdravím ťa. Nechcem ťa uzdraviť. Sorry, brácho…“
Ježiš aktívne vstúpil do bolesti tohto muža. Tým, že ho zbavil ťažkej choroby, otvoril mu opäť dvere k ľuďom, k spoločenstvu, do normálneho života.
To je Ježišovo uzdravenie: otvorenie dverí do dobrého života, nasmerovanie človeka ku skutočným veciam už tu na zemi a tiež perspektíva večnosti.
To nie je málo!
Ozaj, zaujíma ešte niekoho, kde sa to vlastne všetko odohralo?
