Kanadské ozbrojené sily zaviedli nové pravidlá pre duchovné príhovory na oficiálnych vojenských podujatiach. Kapláni pri nich nemajú používať jazyk spojený s konkrétnym náboženstvom, vrátane zmienok o Bohu. Katolícky vojenský ordinár Scott McCaig namieta, že takto chápaná neutralita v skutočnosti neutrálna nie je.
Nová smernica kanadských ozbrojených síl platí od 29. júla. Týka sa oficiálnych vojenských podujatí, na ktorých je účasť príslušníkov armády povinná alebo očakávaná.
Kapláni majú pri takýchto príležitostiach namiesto modlitby ponúknuť takzvanú „duchovnú reflexiu“. Tá má byť prístupná ľuďom rôznych vierovyznaní aj tým, ktorí nijaké náboženstvo nevyznávajú. Preto nemá obsahovať slová, gestá či symboly špecifické pre konkrétnu náboženskú tradíciu. Smernica výslovne uvádza aj odkazy na Boha.
Smernica sa nevzťahuje iba na vojenských kaplánov, ale na všetkých príslušníkov kanadských ozbrojených síl. Nové pravidlo sa týka napríklad vojenských prehliadok, slávností, udeľovania vyznamenaní či spomienkových podujatí.
Nejedná sa však o všeobecný zákaz modlitby či hovorenia o Bohu pre vojenských kaplánov. Náboženský jazyk môžu naďalej používať pri bohoslužbách a stretnutiach jednotlivých náboženských spoločenstiev, pri osobnom duchovnom sprevádzaní či na pohreboch podľa želania rodiny.
Proti novým pravidlám sa postavil katolícky vojenský ordinár Kanady Scott McCaig. Podľa neho smernica vychádza z nesprávneho predpokladu, že odstránením náboženského jazyka vznikne neutrálny priestor.
Biskup namieta, že aj ateistické či sekulárne pohľady na svet obsahujú vlastné presvedčenia o Bohu, zmysle a hodnotách. „Nie je úlohou vlády rozhodovať medzi nimi. To je opak štátnej neutrality,“ uviedol.
Biskup McCaig upozornil aj na paradox, že od kaplánov sa očakáva, že budú hovoriť o zmysle, nádeji a duchovnom dobre človeka, no bez náboženských odkazov. Podľa neho smernica nie je „ani neutrálna, ani inkluzívna“ a vyzval na jej prehodnotenie.
Jeho výhrady podporila aj Kanadská konferencia katolíckych biskupov. Tá 18. augusta uviedla, že stojí pri vojenskom ordinárovi a bude sledovať, aké dôsledky bude mať nové pravidlo na slobodu svedomia a náboženstva a na miesto náboženského prejavu v kanadských ozbrojených silách.
Spor sa tak netýka iba jedného zakázaného slova. Otvára širšie otázky: Znamená náboženská neutralita štátu vytvorenie priestoru pre rôzne svetonázory? Alebo ide skôr o odstránenie náboženských prejavov z verejného priestoru?
