Články z kategórie Svetlo z východu
Svätý Juraj, ktorý má v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi svoje miesto 23. apríla, je jedným z tých svätcov, ktorých meno prežilo stáročia. Jeho život, i keď opradený viacerými legendami, slúžil už od 4. storočia ako inšpiratívne svedectvo statočnosti a vernosti Kristovi. Historické údaje o svätom Jurajovi sú skromné a čiastočne protichodné. Najstaršie tradície, pochádzajúce predovšetkým z Východu, ho spájajú s Kapadóciou, rímskou provinciou v dnešnom […]
Veľkonočný pondelok, známy aj ako Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy, je druhým dňom Veľkonočnej oktávy. V liturgickom kalendári patrí medzi dni radostného výbuchu, ktorý nasleduje po siedmich dňoch Kristovho utrpenia a smrti. Nielen v ľudovej zbožnosti, ale aj v oficiálnom slávení Cirkvi sa tento pondelok stáva predĺžením a ozvenou Veľkonočnej nedele, dňa, keď Kristus zvíťazil nad smrťou. Hoci západná a východná […]
Nedeľa Vzkriesenia, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roka, nás vedie k zmyslu kresťanskej viery: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15,14) Napriek tomu, že Rímskokatolícka i Gréckokatolícka cirkev oslavujú to isté tajomstvo, ich liturgické dôrazy i duchovná atmosféra sa v niektorých aspektoch líšia. Svojím jazykom sa snažia vyjadriť inú stránku tajomstva, […]
Veľká alebo tiež Biela či Svätá sobota je v liturgickom kalendári dňom stíšenia a očakávania. Je to deň medzi krížom a prázdnym hrobom. Deň, keď sa zdá, akoby nebo i zem zadržali dych. Svätý Augustín opísal tento deň slovami: „On spal, aby sme sa my mohli prebudiť. On zomrel, aby sme my mohli žiť.“ Pápež Benedikt XVI., ktorý bol […]
Veľký piatok – v Rímskokatolíckej cirkvi nazývaný aj Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) – je jedným z najhlbších a najtichších dní cirkevného roka. Deň, keď si sprítomňujeme utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži, v sebe však nesie aj nádej. Je to deň, keď Cirkev a kresťan na víťazstvo hľadí cez bolesť a smrť. Keď mlčí […]
Veľkým štvrtkom, známym aj ako Zelený štvrtok alebo Štvrtok Pánovej večere, vstupujeme do Veľkonočného trojdnia. V liturgii sa dotýkame tajomstiev Poslednej večere, ustanovenia Eucharistie a sviatosti kňazstva, ale aj Ježišovho hlbokého gesta pokory – umývania nôh. Rímskokatolícka cirkev: Večera, ktorá neprestáva V rímskokatolíckej liturgii je Veľký štvrtok spojený s osobitnými bohoslužbami: Missa chrismatis – omša svätenia olejov V dopoludňajších hodinách […]
Uprostred najposvätnejšieho týždňa v roku liturgia Cirkvi sprítomňuje temnotu, ktorá predchádza Veľkej noci. Ježiš sedí so svojimi učeníkmi za stolom a hovorí vetu, ktorá musí rezonovať v srdci každého veriaceho: „Jeden z vás ma zradí.“ (Mt 26,21) Nie vonkajší nepriateľ. Nie náhodný človek. Jeden z tých, čo s ním jedli chlieb, čo ho počúvali, čo s ním chodili. Judáš. Dnes sa opäť […]
Poslednej večere visí vo vzduchu zrada, sklamanie, smútok, ale aj láska. Pri stole s Ježišom sedí Ján – učeník, ktorého Ježiš miloval. Sedí tam Peter – horlivý, ale unáhlený. A sedí tam aj Judáš – ten, kto sa rozhodol konať v tme. Ježiš „sa zachvel v duchu“ (Jn 13,21). Táto veta nám odhaľuje Ježišovo človečenstvo v plnej sile. Nie je […]
Veľký týždeň, ktorý sme začali Kvetnou či Palmovou nedeľou, nás prevedie posledným týždňom života Pána Ježiša na zemi a tomu je prispôsobený aj jeho tón a rytmus. Dom priateľstva a vôňa oleja Evanjeliové čítanie Veľkého pondelka nás vedie do Betánie, kde Ježiš navštívi svojich priateľov Martu, Máriu a Lazára. V ich dome sa odohráva niečo intímne, tiché, ale zároveň hlboko prorocké: […]
Slávnosť Kvetnej alebo Palmovej nedele pochádza zo starobylej jeruzalemskej tradície zo 4. storočia. Jej liturgiu podrobne opisuje známa pútnička Egeria. Spomína procesiu, ktorá sa začína v Bazilike zmŕtvychvstania, vinie sa na Golgotu, do Chrámu Eleona na Olivovej hore a končí sa na mieste, kde Ježiš vystúpil do neba. Biskup, kňazi, diakoni a celý ľud spievajú hymny, prednášajú príslušné čítania […]
Dátum 25. marec si vo verejnom živote zväčša spájame s výročím Sviečkovej manifestácie. Tento dátum je však významný aj pre nás katolíkov v liturgickej oblasti. Sprítomňujeme si významnú udalosť, ktorú latinská cirkev označuje ako Zvestovanie Pána a východné cirkvi mu zas priznávajú mariánsku farbu: Zvestovanie Presvätej Bohorodičke. Každopádne máme pred sebou jeden z dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka v byzantskej […]
V kalendári Gréckokatolíckej cirkvi má sobota pred Kvetnou nedeľou osobitný význam, ktorý odráža už jej názov: Sobota svätého a spravodlivého Lazára. Tento deň, ktorý tento rok pripadol na 28. marca, je pomyselným spojovníkom medzi práve skončenou Svätou Štyridsiatnicou a Veľkým týždňom, ktorý vyvrcholí nedeľou Paschy. V tento deň si pripomíname Ježišovo stretnutie so smrťou priateľa. Lazár bol […]
Gréckokatolícka cirkev si 27. marca pripomína svätú Matrónu (lat. pani), ktorá žila v 3. alebo 4. storočí. Bola otrokyňou židovky menom Pautila (alebo Pantilla), manželky jedného z vojenských veliteľov Solúna. Pautila sa svojej otrokyni pre jej vieru v Krista neustále vysmievala a pokúšala sa ju obrátiť na židovstvo. Matróna však odolávala a tajne chodila do kostola bez vedomia svojej pomstychtivej panej. Keď […]
Gréckokatolícka cirkev 26. marca pozýva zhromaždiť sa okolo svätého archanjela Gabriela, ktorý deň predtým zvestoval Panne Márii, že sa stane Matkou Božieho Syna. Archanjel Gabriel, ktorého meno znamená Božia sila (hebr.) alebo Boží muž (asýr.), je významnou postavou kresťanskej tradície ako príklad vernosti a služby Bohu. Jeho zjavenia a posolstvá, ktoré odovzdával vyvoleným, ho robia kľúčovým poslom Božích plánov pre ľudstvo. […]
24. marec patrí v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi patrí dvom významným osobnostiam starokresťanských dejín – svätému Simeonovi z Perzie, biskupovi a mučeníkovi, a svätému Akakiovi, biskupovi z Melitén. Simeon Perzský: biskup, ktorý nezradil V Perzskej ríši za vlády kráľa Šapúra II. (309 – 379) sa kresťania ocitli pod silným tlakom. Dôvodom tohto prenasledovania bolo obvinenie, že kresťania sú spojencami Rímskej ríše, […]
23. marec je v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi venovaný spomienke na svätého Nikóna a jeho 199 učeníkov, ktorí za svoju vieru položili život na Sicílii. Ich príbeh je svedectvom odvahy a pevnej viery, ktorá ich sprevádzala aj v tých najťažších chvíľach. Nikón sa narodil v Neapole okolo roku 180 ako syn pohanského otca a matky, ktorá bola tajnou kresťankou. Nebol pokrstený, hoci matka […]
V histórii kresťanstva sa objavilo mnoho postáv, ktoré čelili prenasledovaniu pre svoju vieru, no len máloktorá z nich prešla takými tvrdými skúškami ako svätý Bazil z Ankyry v Galácii (dnes Ankara v Turecku), ktorého si gréckokatolíci pripomínajú 22. marca. Tento kňaz žil vo 4. storočí, v čase, keď sa kresťanská viera stala terčom útokov nielen zo strany pohanov, ale aj bludných kresťanských náuk, […]
Gréckokatolícka cirkev si 21. marca pripomína Jakuba Vyznávača, biskupa sicílskeho mesta Katánia. Tento muž sa preslávil svojou neústupnosťou voči cisárovi Konštantínovi V. (741 – 775), ktorý v 8. storočí rozpútal tvrdý boj proti uctievaniu ikon. Jakub pre to skončil vo väzení a nakoniec zomrel vo vyhnanstve. Presný rok jeho narodenia nie je známy. Ako mladík sa rozhodol pre duchovný […]
Mnísi z Monastiera svätého Sávu neďaleko Jeruzalema, ktorí figurujú v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi 20. marca, získali korunu mučeníctva v 8. storočí. Monastier svätého Sávu, založený v 5. storočí, bol v tej dobe významným miestom modlitby a pokánia. Mnísi sa utiahli do púšte, aby slúžili Bohu v tichosti a skromnosti. Ich pokoj však narúšali vpády lúpežných bánd, ktoré pustošili krajinu. V 8. storočí sa situácia zhoršila – Jeruzalem aj […]
Mená svätcov, ktorých si Gréckokatolícka cirkev pripomína 19. marca, majú grécky pôvod: Chryzant znamená zlatý kvet a Dária zas dobrá, mocná. Podľa jednej legendy títo dvaja kresťanskí manželia žili na konci 3. storočia. Pochádzali z východu a spoločne prišli do Ríma. Chryzant presvedčil svoju manželku, aby žili v čistote, pretože verili, že im to pomôže plnšie sa zasvätiť Bohu a slúžiť blížnym. […]
