Dobré správy na každý deň
Existujú chvíle, ktoré zmenia celý život. Často sú nenápadné. Nedejú sa pri nich veľké zázraky ani dlhé rozhovory. Niekedy stačí jediný pohľad, jedno slovo alebo jedno stretnutie. Presne tak sa začína evanjelium desiatej nedele v Cezročnom období: „Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša…“ Je to krátka veta, no skrýva sa v nej celá radostná […]
Zemská príťažlivosť funguje na všetkých rovnako a tajomná sila zla sťahuje človeka aj v duchovnom zmysle. Treba jej čeliť neustálym povznášaním pohľadu k nebu. Práve k tomu Ježiš nabáda saducejov. Všetci totiž nosíme v sebe saducejskú náchylnosť hľadieť k zemi.
„Ocko, a ten Svätý Duch straší?“ Už viac ako desaťročie ma sprevádza otázka, ktorú mi položila naša vtedy asi štvorročná dcéra. Dospelo kresťansky som sa hneď pustil do vysvetľovania, že ono to nie je ako v rozprávkach a že Svätý Duch je ten Dobrý. Deti majú jednoducho úžasný dar pomenovať veci priamo a jasne, bez zahmlievania. Možno preto […]
Láska spája, egoizmus rozdeľuje. Neustále sa v rôznych podobách hlási o slovo, a preto sa treba znova a znova rozhodovať pre lásku. Je to životný dynamizmus – čím viac sa jej otvárame, tým mocnejšie pôsobí.
V liturgii ma pred časom oslovili dve mimoriadne silné myšlienky. Prvá zaznela v závere čítania zo Skutkov svätých apoštolov. Pavol a Barnabáš rozpovedali antiochijskej cirkvi, „aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery“ (14,27). Druhá myšlienka pochádzala z evanjelia. Boli to slová samotného Ježiša, ktoré zaznamenal evanjelista Ján: „Ja som brána. […]
Ježiš zastal uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám.“ Zmätení a naľakaní si mysleli, že vidia ducha. On im povedal: „Čo sa ľakáte a prečo vám srdcia zachvacujú také myšlienky? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja! Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti – a vidíte, že ja mám.“ Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy. A keď tomu […]
Ako trápne musela v tejto atmosfére takej koncentrovanej lásky vyznieť hádka učeníkov o tom, kto z nich je väčší. Ježiš neprejavuje ani rozčarovanie, ani hnev.
Dnešnou Palmovou – Kvetnou nedeľou vstupujeme do Svätého týždňa. V jej bohoslužbe slova zaznieva aj opis Pánovho umučenia, ako ho zachytil evanjelista Lukáš (Nedeľný liturgický cyklus C). V pašiovom príbehu Ježiša Krista je totiž vrcholným spôsobom zaznamenaný a odovzdaný príklad pre jeho učeníkov každej doby, aj tej našej. Ponúkam vám z neho tri impulzy do nastávajúcich dní. Prvým je […]
Evanjelium Piatej pôstnej nedele nás vedie do Betánie. Nie je to miesto veľkých kázní ani veľkých verejných udalostí. Je to dom. Jednoduchý dom, v ktorom žijú traja súrodenci: Marta, Mária a Lazár. A tento dom je pre Ježiša niečím výnimočný. Evanjelista Ján vysloví vetu, ktorá sa v jeho evanjeliu objavuje len zriedka: „Ježiš miloval Martu, jej sestru i Lazára.“ (Jn […]
Dosiahli sme polovicu Veľkého pôstu – obdobia, ktoré je pre kresťana časom duchovného rastu a obrátenia. V evanjeliu nájdeme známe podobenstvo o dvoch staviteľoch. Jeden budoval svoj dom na skale, druhý na piesku. A hoci obaja čelili búrke, len ten, kto mal pevný základ, odolal. Toto podobenstvo nám pripomína dôležitú pravdu: búrky života si nevyberajú. Prichádzajú na každého – […]
Paradox Kristovej lásky spočíva v jej nezaslúženosti. Boh odmeňuje, ako sa mu zachce, povoláva, koho chce a v čase, ktorý uzná za vhodný. Toto možno vnímať v úryvku z Lukášovho evanjelia, kde sa hovorí o povolaní mýtnika Léviho. Mýtnik – alebo ak chceme použiť jazyk dneška colník – bol zradca, oplan, zlodej, človek, ktorý slúžil cudzím záujmom. Bral peniaze od svojich […]
Každý z nás si v živote prechádza obdobiami, keď skúša a overuje, či Božie slovo naozaj funguje. Ako malý chlapec som mal podobné skúsenosti – fascinovalo ma, čo som počúval na svätej liturgii, v evanjeliu alebo na hodinách náboženstva. Jedným z veršov, ktoré som sa snažil „verifikovať“, bol práve tento: Keď niekto povie tomuto vrchu: „Zdvihni sa a hoď sa do […]
Evanjelista Ján po úvodnom prológu o Slove si všíma postavu Jána Krstiteľa. Veď na neho sa sústredila pozornosť mnohých, ktorí k nemu prichádzali, aby sa mu dali pokrstiť. Bolo okolo neho rušno. Zvesť o ňom sa šírila široko-ďaleko. Niektorí si mysleli, že on je mesiáš. On však nenecháva ľudí na omyle. Čestne a pravdivo ukazuje na Ježiša: „Hľa, Boží […]
Jednoduchosť a každodennosť reality protirečila veľkosti tejto udalosti. A tak je to stále. Boh prichádza tak neuveriteľne jednoducho, že si to dosť často ani nevšimneme.
„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ Táto veta z Jánovho evanjelia patrí k najznámejším biblickým výrokom. Zároveň však patrí k tým, ktoré sa najľahšie míňajú svojím obsahom. Nejde totiž o poetický dodatok k vianočnému príbehu ani o sviatočnú teologickú formuláciu. Ide o nosný pilier kresťanskej viery. Hovorí totiž niečo zásadné: Boh nezostal vzdialený. Nezostal „tam hore“, aby svet pozoroval z bezpečnej […]
Čo je zmyslom Vianoc? Pokoj? Rodina? Darčeky? Uprostred zhonu ma v rádiu zastavil prekvapivý slogan: „Najdôležitejším zmyslom Vianoc sú oči.“ Znelo to ako reklama na optiku, no skrývala sa v tom hlboká teológia. Veď Vianoce majú naozaj do činenia s pozeraním: Mudrci videli hviezdu. Pastieri uvideli dieťa. Ale ich zrak nezostal na povrchu. Oni nielen videli, oni […]
Evanjelium o zvestovaní Pána nám každoročne pripomína jednu z najtichších, a pritom najzásadnejších udalostí dejín spásy. Boh si nevyberá palác ani mocných tohto sveta. Nevstupuje k princeznej či kráľovnej. Robí opak. Vstupuje do života jednoduchého dievčaťa, z ktorého sa stane skutočná kráľovná. Žena, ktorá privedie na svet Spasiteľa. Anjel prichádza do mesta Nazaret a oslovuje mladé dievča, ktoré – môžeme predpokladať […]
Zrátať vianočné piesne, ktoré hovoria o návrate domov, je naozaj náročné. Presné číslo mi nedala ani umelá inteligencia, zhodli sme sa však, že každoročne navodzujú atmosféru blížiacich sa Vianoc. Nejedna cesta domov na Vianoce získa typický odtieň pri melódii Driving Home for Christmas. Vianoce a domov jednoducho patria k sebe. O to viac ma oslovil […]
Daniel Stĺpnik, ktorý má v kalendári Gréckokatolíckej cirkvi miesto 11. decembra, sa narodil okolo roku 409 v dedinke Betara blízko sýrskeho mesta Samosata. Jeho meno pochádza z hebrejčiny a znamená Boh je môj sudca. Tento význam sa dokonale odráža v jeho živote plnom oddanosti Bohu. Danielova matka Marta dlho túžila po dieťati a svoje modlitby sprevádzala […]
Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň […]
