Americká telegrafná spoločnosť The Western Telegraph hľadala vedúceho obchodného oddelenia. V čakárni sa zhromaždilo mnoho uchádzačov. Riaditeľ tam dal umiestniť telegraf a stále dokola vysielal morzeovkou správu, ktorú bolo počuť v celej miestnosti. Ľudia však medzi sebou debatovali, vtipkovali, kontrolovali si papiere a nikomu ani len nenapadlo započúvať sa.
Do miestnosti vstúpil muž, ktorý sa zastavil, stíchol a rozpoznal signál. Vošiel do kancelárie riaditeľa. Ten vyšiel k ostatným do čakárne a oznámil, že výberové konanie je ukončené. Na ich počudovanie zareagoval jednoduchým vysvetlením: Do čakárne sme neustále vysielali signál: Kto rozumie tomuto signálu, nech vstúpi. Iba jeden z vás počúval a porozumel.“
Kazatelia tento príbeh s obľubou používajú, aby upozornili na dôležitú vec: Boh neprestáva vysielať signál. Jeho hlas neustále znie v našom živote. Má pre nás miesto, má plán, chce, aby sme preňho pracovali ako v rodinnej firme. My ho však často nepočujeme. Nie preto, že by mlčal, ale preto, že náš vnútorný sluch je zahltený hlukom sveta i vlastného ega.
Hlavnou príčinou otupenia nášho sluchu je hriech. Biblia používa pre hriech výraz hamartia, čo doslova znamená „minúť cieľ“. Hriech nie je „len“ porušenie prikázania. Je to zmena smeru života – od Boha k sebe. Od lásky k sebaláske. Od pravdy k lži.
Keď sa takto odkloníme, prestávame ho počuť jasne, až nakoniec ho už nepočujeme vôbec. Hamartia otupuje srdce, kalí citlivosť, prehlušuje a falšuje Boží hlas. Tak ľahko sa potom strácame v množstve iných ponúk, ambícií a strachov.
Boh však nechce len „prepáčiť moje chyby“. On chce uzdraviť sluch mojej duše. Preto nám dáva možnosť nového začiatku: v tichu modlitby, vo sviatosti zmierenia, v Eucharistii.
Tam sa znova učíme počúvať. Prečo je to také dôležité? Pretože z počúvania Božieho slova sa rodí viera.
Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie nám pripomína, že v Máriinom živote Boh zasiahol preventívne: uchránil ju od dedičného hriechu. Mohli by sme povedať, že jej daroval a ochránil citlivý sluch, aby jasne rozpoznala jeho slovo.
Kým pri Bohorodičke ide o prevenciu, u nás je to intervencia. Boh chce a môže zasiahnuť, zodvihnúť, uzdraviť, objať…
Predstavme si, že aj dnes sme ako tá skupina v čakárni – obklopení hlukom, roztrúsení medzi povinnosti a obrazovky. A pritom Boh neustále opakuje signál: „Vstúp dovnútra. Rátam s tebou. Mám pre teba miesto vo svojom srdci!“
Stačí sa na chvíľu stíšiť a započúvať sa…
