Články z kategórie Svetlo zo západu
Veľkonočný pondelok, známy aj ako Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy, je druhým dňom Veľkonočnej oktávy. V liturgickom kalendári patrí medzi dni radostného výbuchu, ktorý nasleduje po siedmich dňoch Kristovho utrpenia a smrti. Nielen v ľudovej zbožnosti, ale aj v oficiálnom slávení Cirkvi sa tento pondelok stáva predĺžením a ozvenou Veľkonočnej nedele, dňa, keď Kristus zvíťazil nad smrťou. Hoci západná a východná […]
Nedeľa Vzkriesenia, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roka, nás vedie k zmyslu kresťanskej viery: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15,14) Napriek tomu, že Rímskokatolícka i Gréckokatolícka cirkev oslavujú to isté tajomstvo, ich liturgické dôrazy i duchovná atmosféra sa v niektorých aspektoch líšia. Svojím jazykom sa snažia vyjadriť inú stránku tajomstva, […]
Veľká alebo tiež Biela či Svätá sobota je v liturgickom kalendári dňom stíšenia a očakávania. Je to deň medzi krížom a prázdnym hrobom. Deň, keď sa zdá, akoby nebo i zem zadržali dych. Svätý Augustín opísal tento deň slovami: „On spal, aby sme sa my mohli prebudiť. On zomrel, aby sme my mohli žiť.“ Pápež Benedikt XVI., ktorý bol […]
Veľký piatok – v Rímskokatolíckej cirkvi nazývaný aj Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) – je jedným z najhlbších a najtichších dní cirkevného roka. Deň, keď si sprítomňujeme utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži, v sebe však nesie aj nádej. Je to deň, keď Cirkev a kresťan na víťazstvo hľadí cez bolesť a smrť. Keď mlčí […]
Veľkým štvrtkom, známym aj ako Zelený štvrtok alebo Štvrtok Pánovej večere, vstupujeme do Veľkonočného trojdnia. V liturgii sa dotýkame tajomstiev Poslednej večere, ustanovenia Eucharistie a sviatosti kňazstva, ale aj Ježišovho hlbokého gesta pokory – umývania nôh. Rímskokatolícka cirkev: Večera, ktorá neprestáva V rímskokatolíckej liturgii je Veľký štvrtok spojený s osobitnými bohoslužbami: Missa chrismatis – omša svätenia olejov V dopoludňajších hodinách […]
Uprostred najposvätnejšieho týždňa v roku liturgia Cirkvi sprítomňuje temnotu, ktorá predchádza Veľkej noci. Ježiš sedí so svojimi učeníkmi za stolom a hovorí vetu, ktorá musí rezonovať v srdci každého veriaceho: „Jeden z vás ma zradí.“ (Mt 26,21) Nie vonkajší nepriateľ. Nie náhodný človek. Jeden z tých, čo s ním jedli chlieb, čo ho počúvali, čo s ním chodili. Judáš. Dnes sa opäť […]
Poslednej večere visí vo vzduchu zrada, sklamanie, smútok, ale aj láska. Pri stole s Ježišom sedí Ján – učeník, ktorého Ježiš miloval. Sedí tam Peter – horlivý, ale unáhlený. A sedí tam aj Judáš – ten, kto sa rozhodol konať v tme. Ježiš „sa zachvel v duchu“ (Jn 13,21). Táto veta nám odhaľuje Ježišovo človečenstvo v plnej sile. Nie je […]
Veľký týždeň, ktorý sme začali Kvetnou či Palmovou nedeľou, nás prevedie posledným týždňom života Pána Ježiša na zemi a tomu je prispôsobený aj jeho tón a rytmus. Dom priateľstva a vôňa oleja Evanjeliové čítanie Veľkého pondelka nás vedie do Betánie, kde Ježiš navštívi svojich priateľov Martu, Máriu a Lazára. V ich dome sa odohráva niečo intímne, tiché, ale zároveň hlboko prorocké: […]
Slávnosť Kvetnej alebo Palmovej nedele pochádza zo starobylej jeruzalemskej tradície zo 4. storočia. Jej liturgiu podrobne opisuje známa pútnička Egeria. Spomína procesiu, ktorá sa začína v Bazilike zmŕtvychvstania, vinie sa na Golgotu, do Chrámu Eleona na Olivovej hore a končí sa na mieste, kde Ježiš vystúpil do neba. Biskup, kňazi, diakoni a celý ľud spievajú hymny, prednášajú príslušné čítania […]
Dátum 25. marec si vo verejnom živote zväčša spájame s výročím Sviečkovej manifestácie. Tento dátum je však významný aj pre nás katolíkov v liturgickej oblasti. Sprítomňujeme si významnú udalosť, ktorú latinská cirkev označuje ako Zvestovanie Pána a východné cirkvi mu zas priznávajú mariánsku farbu: Zvestovanie Presvätej Bohorodičke. Každopádne máme pred sebou jeden z dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka v byzantskej […]
Svätá Margaréta Clitherowová, ktorú si 26. marca pripomína Rímskokatolícka cirkev, si svojím životom vyslúžila prívlastok „perla Yorku“ a patrí medzi najväčšie katolícke mučeníčky Anglicka. Narodila sa v roku 1556 v Yorku do anglikánskej rodiny. Jej otec Thomas Middleton bol vážený obchodník s voskom a v roku 1564 zastával aj funkciu mestského šerifa. Matka Jane Middleton viedla rodinu v duchu anglikánskej viery. Margaréta sa […]
Rímskokatolícka cirkev si 23. marca pripomína svätú Rebeku (Rafqu), rehoľníčku, ktorá svojím životom ukázala, ako sa dá žiť s úplnou dôverou v Boha aj uprostred veľkej bolesti. Narodila sa 29. júna 1832 v libanonskej dedine Himlaya. Bola jediným dieťaťom Mourada Sabera el-Choboq el Rayessa a Rafqy Gemayelovej. Pri krste dostala meno Boutroussieh (Petra), keďže sa narodila v deň sviatku svätého […]
Jozef Sebastián Pelczar, ktorý v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi figuruje 28. marca, sa narodil 17. januára 1842 v Korczyne, malej dedinke na úpätí Karpát neďaleko Krosna, kde prežil aj detstvo. Vyrastal v atmosfére preniknutej starobylou poľskou religiozitou, ktorá vládla v dome jeho rodičov Adalberta a Marianny Mięsowicovcov. Vynikal inteligenciou, vďaka ktorej ho rodičia po dvoch triedach ľudovej školy v rodnej dedinke poslali do ľudovej […]
27. marca si Rímskokatolícka cirkev pripomína svätého Ruperta, biskupa a misionára, ktorý zohral dôležitú úlohu pri šírení kresťanstva v Bavorsku a na území, ktoré sa od 12. storočia nazýva Rakúskom. Jeho meno v starej hornonemčine znamená nádherne žiariaci, dobropovestný. Rupert sa narodil okolo roku 650 pravdepodobne vo franskom Wormse, kde sídlili Rupertovci, šľachtický rod spríbuznený s kráľovskou rodinou Merovejovcov. Od mladosti […]
Svätá Katarína Švédska, významná duchovná osobnosť 14. storočia, ktorú si Rímskokatolícka cirkev pripomína 24. marca, sa narodila vo švédskej Motale okolo roku 1331 ako druhá dcéra šľachtica Ulfa Gudmarssona a svätej Brigity Švédskej. Katarína sa ako 13-ročná vydala za rytiera Egarda Lyderssona von Kyren, no pod vplyvom dobových duchovných ideálov presvedčila manžela, aby žili v jozefskom manželstve ako brat a sestra. […]
Aj keď o svätom Jozefovi vieme pomerne málo, patrí k dôležitým postavám dejín spásy. Bol mužom hlbokej viery, poslušnosti a pokory, ktorý spoluvytváral priestor pre príchod a rast Božieho syna. Rímskokatolícka cirkev si ho uctieva 19. marca ako svojho patróna a vzor všetkých otcov. V Evanjeliu podľa Matúša sa uvádza, že svätý Jozef bol synom Jakuba (1,16) a pochádzal z Dávidovho rodu. Evanjelium […]
Kalendár Rímskokatolíckej cirkvi ukazuje 22. marca na svätého Mikuláša Owena, ktorý sa venoval ochrane prenasledovaných katolíckych kňazov v Anglicku počas anglikánskeho prenasledovania za panovania kráľovnej Alžbety I. (1558 – 1603) a kráľa Jakuba I. (1603 – 1625). Mikuláš Owen sa narodil okolo roku 1562 v Oxforde v katolíckej rodine. Jeho otec bol tesárom a toto remeslo odovzdal aj svojmu synovi. Jeho životná misia […]
Rímskokatolícka cirkev si 21. marca pripomína sviatok svätého Mikuláša z Flüe, patróna Švajčiarska a ochrancu mieru. Tento výnimočný muž bol nielen otcom desiatich detí a pustovníkom, ale aj rozhodujúcim sprostredkovateľom v čase politických nepokojov, ktorý zabránil občianskej vojne vo Švajčiarsku. Mikuláš sa narodil v roku 1417 v obci Flüeli neďaleko mesta Sachseln a jazera Vierwaldstättersee (Lucernského jazera) v kantóne Obwalden. Pochádzal zo zámožnej […]
20. marec patrí v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svätému Jozefovi Bilczewskému, biskupovi a intelektuálovi, ktorý celý svoj život odovzdal Bohu, Cirkvi a blížnym. Pápež Pius XI. ho nazval jedným z najväčších biskupov na svete. Jozef Bilczewski sa narodil 26. apríla 1860 vo Wilamowiciach, poľskom mestečku neďaleko Krakova. Jeho otec roľník a tesár ťažko pracoval, aby uživil svoju početnú rodinu. Napriek skromným podmienkam rodičia […]
V kalendári Rímskokatolíckej cirkvi sa 14. marca nachádza svätá Matilda (z Ringelheimu), saská šľachtičná a východofranská kráľovná, ktorá svoj život zasvätila Bohu a starostlivosti o chudobných, čím svedčila, že skutočná moc spočíva v láske, pokore a službe druhým. Jej meno v starej nemčine znamená mocná v boji. Matilda sa narodila okolo roku 896 vo vestfálskom Engeri do šľachtickej rodiny. Vychovávali ju benediktínske mníšky v kláštore v neďalekom […]
