Tretí decembrový deň patrí v kalendári Rímskokatolíckej cirkvi svätému Františkovi Xaverskému, jednému z prvých jezuitov a významnému misionárovi, ktorý zasvätil svoj život evanjelizácii Ázie.
František sa narodil v šľachtickej rodine 7. apríla 1506 na zámku Javier v oblasti Navarra. Jeho matka pochádzala z urodzeného rodu a otec bol poradcom kráľa Jána III. Kým jeho bratia sa vydali na vojenskú dráhu, František si zvolil intelektuálnu cestu a začal študovať filozofiu na univerzite v Paríži.
V roku 1529 získal magisterský titul a stal sa učiteľom filozofie. Stretol sa však s dvoma výnimočnými mužmi, ktorí ovplyvnili jeho duchovnú premenu -– Petrom Faberom a Ignácom z Loyoly. Práve Ignác často kládol Františkovi otázku, ktorá mu zmenila život: „Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16,26)
Po dlhom zápase s vlastnými ambíciami František napokon prijal Božiu vôľu. 15. augusta 1534 spolu s Ignácom a ďalšími štyrmi mužmi zložili na parížskom kopci Montmartre sľub chudoby, čistoty a poslušnosti, pričom sa zaviazali šíriť evanjelium a podriadiť svoje životy pápežovi.
František bol vysvätený za kňaza v roku 1537. O tri roky neskôr v roku 1540 pápež Pavol III. oficiálne potvrdil jezuitov ako rehoľný rád. Práve v tomto období portugalský kráľ požiadal o misionárov pre nové kolónie v Indii a František bol medzi prvými, ktorí prijali túto výzvu.
Na svoje 35. narodeniny sa vydal na cestu do Indie. Po trinásťmesačnej plavbe dorazil do mesta Goa, kde začal svoju činnosť medzi miestnymi Portugalcami, často známymi svojou krutosťou voči otrokom a nezáujmom o kresťanskú morálku.
František sa venoval návštevám väzníc a nemocníc, učeniu detí a kázaniam pre kolonistov aj miestnych obyvateľov. Osvojil si jednoduchý životný štýl – býval v skromnej chatrči s hlinenou podlahou, jedol iba ryžu a pil vodu. Hoci mal úspech medzi nižšími kastami, stretol sa s odporom brahmanov, hinduistov aj moslimov. Za jeden mesiac údajne pokrstil až 10 000 ľudí.
Po siedmich rokoch práce v Indii František rozšíril svoje misie na Malajský polostrov. V roku 1549 odišiel do Japonska. Naučil sa jazyk a predstavil miestnym obyvateľom základy kresťanskej viery. Jeho kázania oslovili stovky Japoncov, ktorí prejavili takú silnú vieru, že boli ochotní podstúpiť mučeníctvo, ak by to bolo potrebné. Keď František odchádzal, počet kresťanov v Japonsku sa zvýšil na 2 000.
V roku 1552 sa pokúsil vstúpiť do Číny, ktorá v tom čase zakazovala vstup cudzincov. Počas cesty na čínsky ostrov Šang-čchuan však ochorel. Vyčerpaný z náročných ciest a chorý zomrel 3. decembra 1552 vo veku 46 rokov sám v skromnej chatrči. Jeho telo pochovali na ostrove, no neskôr ho previezli do Goy, kde ho uložili v jezuitskom Kostole dobrého Ježiša (Bom Jesu). Jeho pravá ruka sa nachádza v jezuitskom Kostole Il Gesù v Ríme.
V roku 1619 bol František vyhlásený pápežom Pavlom V. za blahoslaveného a v roku 1622 spolu s Ignácom z Loyoly pápežom Gregorom XV. za svätého. Pápež Pius XI. ho v roku 1927 ustanovil za patróna misií.
Jeho meno nesie viacero náboženských misijných kongregácií, mnoho chrámov a škôl v rôznych častiach sveta. Na Slovensku nesie jeho meno banskobystrická Katedrála svätého Františka Xaverského a deväť ďalších kostolov, ako aj bývalý Kňazský seminár svätého Františka Xaverského v Badíne (dnes Duchovné centrum svätého Františka Xaverského).
Tradícia spojená so svätcom zahŕňa aj zázračnú novénu v roku 1633, keď jezuita Marcello Mastrilli zažil uzdravenie na príhovor svätého Františka. Novéna sa spája s prísľubom akejkoľvek milosti prospešnej pre dušu a Božiu slávu:
„Všetci, ktorí ma budú prosiť o pomoc počas deviatich po sebe idúcich dní od 4. do 12. marca a v jednom z týchto dní prijmú sviatosť zmierenia a sväté prijímanie, zažijú moju ochranu. S úplnou istotou môžu dúfať, že dostanú od Boha akúkoľvek milosť, ktorú žiadajú pre dobro svojej duše alebo pre Božiu slávu.“
Otec Marcello bol uzdravený a pokračoval v šírení tejto novény, ktorá sa modlí aj pri príprave na sviatok svätého Františka, no rovnako sa môže modliť aj v priebehu celého roka.
Veriaci sa na svätého Františka Xaverského obracajú aj touto modlitbou:
Ó, svätý František Xaverský, milujúci a láskyplný, úctivo sa s tebou klaniam Božej velebnosti. Ráč mi svojím mocným príhovorom vyprosiť milosť svätého života a svätej smrti. Prosím ťa tiež, aby si mi vyprosil túto milosť (tu sa uvedie úmysel). Ak však to, o čo ťa žiadam, neprispieva k Božej sláve a k väčšiemu dobru mojej duše, vypros mi, prosím, čo je pre oboje najužitočnejšie. Amen.
