Svätý Leonard z Porto Maurizio, vlastným menom Paolo Girolamo Casanova, ktorého liturgická spomienka pripadá v Rímskokatolíckej cirkvi na 26. november, sa narodil 20. decembra 1676 v Porto Maurizio (dnes časť mesta Imperia) na pobreží Ligúrie. Bol synom Dominica Casanovu, námorného kapitána, a Anny Márie, rodenej Benzovej. Keď mal dva roky, matka mu zomrela a otec sa znova oženil. Nábožensky založený Dominico vychovával svojho syna v duchu kresťanskej viery.
Vo veku 12 rokov Leonard opustil rodné mesto a odišiel do Ríma, kde býval u strýka a študoval literatúru a filozofiu v jezuitskom Rímskom kolégiu. Ako devätnásťročný pocítil povolanie k rehoľnému životu a vstúpil do noviciátu františkánskeho rádu reformovaných minoritov v obci Ponticelli Sabino neďaleko Ríma, kde prijal meno Leonard.
Potom študoval teológiu v Kláštore svätého Bonaventúru na Palatíne, ktorý bol centrom tejto reformovanej vetvy rádu. Za kňaza bol vysvätený 17. augusta 1702.
O dva roky sa však Leonard vrátil do Porto Maurizio, keďže vážne ochorel na tuberkulózu a lekári mu odporučili pobyt v rodnom prostredí. Tam sa jeho stav zlepšil po intenzívnych modlitbách k Panne Márii, čo sám považoval za znamenie Božieho zásahu.
V roku 1709 ho predstavení vyslali do kláštora Monte alle Croci vo Florencii, kde sa stal predstaveným a odkiaľ začal svoje známe misijné putovania.
Počas apoštolátu precestoval Leonard takmer celé severné a stredné Taliansko, pričom jeho kázne priťahovali veľké davy. V roku 1743 ho o návštevu požiadali aj obyvatelia Janovskej republiky.
V tom období Leonard začal veriacim odporúčať, aby si rodiny umiestňovali nad dvere svojich príbytkov obrazy Ježiša a Márie. Tak sa tento symbol rozšíril po celej Ligúrii.
V roku 1744 ho poslali na Korziku, kde sa snažil svojimi kázňami zmierniť napätie a vzbury proti Janovskej republike. Aj napriek neľahkým podmienkam zostal na ostrove niekoľko mesiacov a vo svojej snahe dosiahol u miestnych obyvateľov významné úspechy.
Jedným z Leonardových najvýznamnejších prínosov bolo šírenie pobožnosti Krížovej cesty, ktorá sa jeho zásluhou stala bežnou súčasťou modlitebného života nemálo katolíkov. Vo svojom duchovnom živote sa držal prísnych zásad, ktoré si stanovil už v roku 1717 a pravidelne ich obnovoval. Medzi nimi dominovala pokora, láska k chudobe a vernosť františkánskym sľubom.
Leonard zomrel 26. novembra 1751 v Kláštore svätého Bonaventúru na rímskom Palatíne. Pápež Pius VI. ho beatifikoval 19. marca 1796 a pápež Pius IX., ktorý si ho už ako mladý kňaz veľmi ctil, ho 29. júna 1867 vyhlásil za svätého.
Jeho telesné pozostatky sú dnes uložené v sklenenej vitríne v katedrále rodného mesta, ktorého je patrónom. Tam stojí aj jeho socha na mieste, kde kedysi kázaval veľkým zástupom veriacich.
