Každý spisovateľ zažil chvíle, keď reflektoval, či jeho písanie má zmysel. Pochybnosti o zmysle vlastnej práce mal Tolstoj, Hemingway, ale aj apoštol Pavol či najväčší z najväčších Kristových pisárov svätý Tomáš Akvinský. Ten v jednom momente označil všetku svoju tvorbu slovami „všetko to je len slama“.
Studnicu, z ktorej kresťanská filozofia čerpá živú vodu poznania dodnes, on túžil zakopať. Všetky svoje spisy rozkázal spáliť. V skutočnosti na svoju tvorbu nepoužil slovo slama, ale grécke slovo skubalon – to isté slovo, ktoré použil apoštol Pavol v Liste Filipanom, keď hovorí, že všetko považuje za „smetie“. Slama aj smeti sú len servilným prekladom. Skubalon v skutočnosti znamená čosi, čo by sme dnes mali nahradiť slovom „fekálie“.
Ak takíto velikáni pochybovali o zmysle a nutnosti svojho písania, čo máme povedať my, jednoduchí škrabáci, ktorí hádžu slova ako steblá trávy do obrovského slameného stohu zvaného internet? Internetové denníky denne prinášajú nové a nové strhujúce príbehy. Hľadajú príťažlivejšie titulky a chudák čitateľ, padajúci pod ťarchou množstva otvorených kariet so zaujímavými textami, lapá po dychu. Prečo teda pridávať do tejto kopy slamy ďalšie steblo? Ak áno, aký význam by malo mať?
Môj priateľ kňaz, správca bratislavskej farnosti sa mi posťažoval, že zorganizoval vo svojej nemalej farnosti piatkové stretnutia nad Božím slovom – a prihlásili sa mu dvaja ľudia. Keď sa skusmo pýtal na záujem, dostal odpoveď: „Veď toto všetko už vieme.“ Zaznela aj pochybujúca poznámka, či sa farníci môžu dozvedieť ešte niečo nové.
Vysoká absencia farníkov na biblických hodinách môže znamenať, že buď si onen kňaz už svoju úlohu splnil tak dokonale, že jeho farníkom chýba už len vysokoškolský titul, alebo odpoveď odhaľuje nadmerné sebavedomie slovenského kresťana.
Odhliadnuc od oboch hypotéz môžeme konštatovať, že dnešný človek iste netrpí podvýživou, čo sa týka nových informácií. Nemusí urobiť ani krok a môže si vypočuť kázeň svetového amerického kazateľa biskupa Barrona a o pár chvíľ číta či pozerá diskusiu významného apologéta 20. storočia Johna Lennoxa s „pápežom“ ateizmu Richardom Dawkinsom, ktorú si len tak zbežne prekliká, lebo ho čaká nový rozhovor s pápežom Františkom.
Toto všetko dokáže stihnúť a nepotrebuje urobiť ani jeden krok. Ako v takej spoločnosti môže obstáť obyčajný farár? A ako môže konkurovať svetovým velikánom tento portál? Akú novú informáciu môžeme dať priniesť svetovými katolíckymi influencermi vzdelanému čitateľovi, ktorý už Boha dostatočne pozná?
Veta svätého Augustína: „Si enim comprehendis, non est Deus (Ak tomu rozumieš, nie je to Boh),“ je vetou, ktorá ašpiruje stať sa mottom každého človeka, čo sa púšťa do bláznovstva písať v dobe informačného pretlaku; každého, čo hádže steblá svojich slov do prúdu rieky informácií.
Táto veta je však aj liekom v každom momente, keď si myslím, že som Ho dosiahol, že už poznám Jeho tvár. Že obyčajný farár mi už nemá čo nového priniesť. Že čítať text ďalšieho katolíckeho internetového článku je mi už zbytočné.
Ak sú však všetky moje predstavy a postrehy o Bohu zbytočné, načo sa do toho púšťať? Načo sa ľudia trápia šesť rokov na teologických fakultách? Načo navštevovať biblické katechézy?
Ak je poznanie Boha nikdy nedosiahnuteľné a štúdium Božích vecí tým najkrajšie stráveným časom, získam úplne nové poznanie: „Študujem, aby som nevedel.“ Alebo pre teba, čitateľ: „Čítam, aby som nechápal.“ „Modlím sa, aby som nerozumel.“
A toto neporozumenie nie je rezignáciou, ale úplným opakom: otvorením oveľa skutočnejšieho poznania.
Chesterton by možno povedal, že poznávanie Boha je ako dobrý detektívny román. Ak by ste prišli na prvých stranách na to, že vrahom je sluha, zavriete knihu. Ale ak kniha obsahuje záhadu, ktorá vás udrží bdelým celú noc – to je majstrovské dielo. Boh nie je zle napísaný román, kde vraha poznáme skôr než detektíva. Boh je tajomstvo, ktoré by ste čítali donekonečna, aj keby ste nikdy neprišli na poslednú stranu. A zároveň je to kniha jednej stále sa opakujúcej vety: „Ak tomu rozumieš, nie je to Boh.“
Ak by si túto Augustínovu vetu dal svätý Tomáš na prvú stranu svojich Súm, nepociťoval by možno túžbu priložiť nimi do krbu.
Aký má teda pre teba význam čítať tieto texty? Znova sa blížiš ku koncu, a ak konkrétnejší obraz o Bohu a svojej viere nemáš, tak sa ti musím poďakovať, lebo ja som splnil svoju rolu a tvoje čítanie dostáva zmysel.
Zmyslom nie je priniesť nové informácie, obohatiť ťa novými teologickými odhaleniami. Neboli to svetové prednášky najväčších filozofov ani tie najlepšie školy a ani kázne svätého Ambróza, za ktorými Augustín cestoval z Afriky až do Milána, ale slová vychádzajúce z úst obyčajného dieťatka, ktoré obrátili jeho život naruby. Vďaka týmto slovám aj my sme kúsok bližšie k poznaniu Boha. Teda k nepoznaniu.
