Vo 4. decembrový deň si Katolícka cirkev oboch obradov pripomína svätú Barboru. Jej meno je odvodené z gréckeho barbaros a znamená cudzinka, čo v hlbšej symbolike odráža jej odlišnosť od pohanského sveta, v ktorom vyrastala. Patrí medzi takzvaných štrnástich pomocníkov v núdzi.
Barbora sa narodila pravdepodobne v sýrskom Heliopolise alebo v Nikomédii. Jej otec Dioskoros bol bohatým a významným pohanom, ktorý ju po smrti matky vychovával sám. Vzhľadom na jej krásu ju z obáv pred nežiaducimi nápadníkmi uväznil vo veži.
Keď jej po istom čase dovolil vežu opustiť, stretla kresťanské dievčatá, ktoré ju postupne oboznámili s učením o Svätej Trojici a Ježišovi Kristovi.
V tom čase prišiel do Heliopolisu kňaz z Alexandrie prezlečený za obchodníka. Barbora sa mu zverila s túžbou po pravde a on ju pokrstil. Jej viera postupne vzrástla natoľko, že sa rozhodla zasvätiť svoj život Bohu v panenstve.
Dioskoros, veľký odporca kresťanstva, sa o obrátení dcéry dozvedel náhodou. Keď dal postaviť súkromný kúpeľný dom, jeho dcéra doň dala umiestniť tri okná ako symbol Najsvätejšej Trojice namiesto dvoch pôvodne zamýšľaných. Keď pred ním Barbora otvorene vyznala svoju kresťanskú vieru, v zúrivosti sa ju pokúsil zabiť. Podarilo sa jej ujsť a ukryť sa v jaskyni, no zbadal a prezradil ju pastier oviec jej otca.
Barboru za vlády cisára Maximiána Herkulia (286 – 305) uväznili a odovzdali mestskému prefektovi Marciánovi. Keďže sa odmietla kresťanstva vzdať, nasledovalo kruté mučenie: bili ju surovými remienkami, rany jej dráždili drsnou látkou a nahú ju vláčili ulicami mesta.
V utrpení ju podporila kresťanka Juliána, ktorú takisto zajali a mučili. Podľa legendy ich nahotu zázračne zakryl žiarivým rúchom anjel. Nakoniec obe mučeníčky sťali, pričom Barboru popravil jej vlastný otec. Pramene uvádzajú, že sa to stalo 4. decembra 305. Legenda hovorí, že kým anjeli niesli jej dušu do neba, Dioskura a Marciána zasiahol blesk.
V 6. storočí relikvie svätej Barbory preniesli do Konštantínopolu, odkiaľ ich v 12. storočí previezla cisárovná Barbara, manželka kyjevského kniežaťa Michala, do Kyjeva. Dnes sú uložené v Katedrále svätého Vladimíra, kde sa každý utorok modlí akatist na jej počesť.
Na Západe sa svätá Barbora uctieva ako ochrankyňa pred náhlou smrťou a patrónka mnohých remeselníkov, zvlášť baníkov.
Takto je uctievaná baníkmi na Slovensku v oblasti Handlovej, Kremnice, Banskej Štiavnice a Slovenského rudohoria. Dôvodom je legenda, podľa ktorej sa pred ňou na úteku pred otcom otvorila skala a Barbora sa do nej skryla. V mnohých baníckych komunitách sa dodržiava zvyk „Barborinej vetvičky“, keď na sviatok svätej Barbory sa odrežú čerešňové vetvičky, ktoré sa vložia do vázy s vodou. Po približne troch týždňoch začnú kvitnúť a sú považujú sa za symbol Vianoc.
Na Slovensku je patrónke baníkov zasvätených sedem rímskokatolíckych kostolov.
Veriaci sa na svätú Barboru obracajú aj touto modlitbou:
Svätá veľkomučenica Barbora, oroduj za nás, aby sme aj my dokázali žiť vo viere, odvahe a nádeji. Ochraňuj nás pred nečakanými nešťastiami a veď nás na ceste k večnému životu. Amen.
