Keď sa dlhodobo hovorí o výchovnom systéme, spravidla sa konštatuje aj to, že máme nedostatok takzvaných klasických gymnázií. Jedným z veľkých prínosov týchto škôl bolo, že ich výchova bola zameraná na správne myslenie. A súčasťou výchovy k správnemu, logickému uvažovaniu je aj vedomie, že každý následok má svoju príčinu a každá príčina má svoj následok.
Je to vynikajúce v tom, že mládež – a vlastne nielen deti, ale aj dospelí – je vedená k tomu, aby si uvedomovala, že to, čo sa deje, má vždy nejaký koreň, nejaký základ, nejaké východisko, nejaký dôvod.
Keď človek takto vníma realitu okolo seba, dokáže veci vidieť v širších súvislostiach. A najmä, keď si uvedomuje, že každý následok má svoju príčinu, vie – čerpajúc zo skúseností – konať tak, aby určitá príčina znovu nevyvolala nežiaduci, už raz zakúsený následok.
Možno sa pýtate, kam tým smerujem.
Smerujem k tomu, čo Ježiš hovorí v evanjeliu, keď spája zabitie a hnev. Na prvý pohľad – a oprávnene – sa nám tieto dve veci zdajú veľmi odlišné. Zabitie je vonkajší, viditeľný skutok s konkrétnymi následkami na živote druhého človeka. Hnev je predsa vnútorný postoj. Niečo, čo sa odohráva v srdci človeka a často to vôbec nemusí byť vidieť.
Ale Ježiš hovorí, že siahnuť niekomu na život, na česť, na jeho integritu je vždy dôsledok nejakej príčiny. A tá príčina môže byť skrytá – je ňou hnev.
A toto je úžasný dar evanjelia: uvedomiť si, že to, čo navonok konáme, je prejavom nášho vnútra. Keď niekto niekoho zabije, predchádzal tomu krátkodobý alebo dlhodobý hnev. No toto pochopíme iba vtedy, keď prijmeme, že Ježiš nevidí iba naše vonkajšie skutky. On vidí do srdca. Vidí naše pohnútky, motivácie, dôvody.
Spomínam si na jednu mladú osobu, ktorá povedala: „Pravda je to, čo cítim. Je to tak, lebo to tak cítim.“
Ježiš nám však hovorí: Môže sa stať, že to, čo cítiš, je zlé. A potom aj skutok, ktorý z toho vzíde, bude zlý. Je veľmi vratké, priam nebezpečné stavať svoj život iba na tom, čo práve cítim. Emócia môže byť niekedy veľmi nebezpečná: keď sa premietne do konania, jej dôsledky môžu byť katastrofálne.
Ježiš hovorí: Ja vidím do vášho srdca. Vidím do hĺbky vašich motivácií. Ale môj pohľad nie je pohľadom revízora či sudcu, ktorý chce iba trestať. Môj pohľad je pohľadom milosrdného Otca, ktorý chce uzdraviť.
Počuli sme to aj v prvom čítaní: Boh nechce smrť hriešnika, ale jeho obrátenie. Obrátenie srdca. Obrátenie vnútra. Obrátenie hnevu, ktorý reprezentuje náš vnútorný postoj.
A tak nám toto evanjelium v pôstnom čase hovorí veľmi zásadnú vec: Boh vidí tvoje aj moje vnútro. Vidí najhlbšie pohnútky, motivácie, dôvody, pre ktoré niečo hovoríme alebo konáme.
Veď najčastejším skutkom, ktorý konáme, je naše slovo; naša veta; naša reč; to, čo vyžarujeme do prostredia komunikáciou. A Sväté písmo hovorí: „Z plnosti srdca hovoria ústa.“
To znamená, že to, čo hovoríš, sa zrodilo v tvojom srdci. Slovo – ten následok – malo svoju príčinu v hĺbke tvojho vnútra.
Ak teda niekto chrlí ohováranie na neprítomného človeka, ak ho osočuje alebo si naňho vymýšľa, každý, kto má aspoň minimálnu životnú skúsenosť, si môže položiť otázku: Čo je v tebe? Čo prežívaš, keď chrlíš oheň a síru na niekoho, kto tu nie je a koho tu rozoberáš na súčiastky?
Ježiš vidí do nášho srdca a hovorí: Ponúkam ti uzdravenie. Ponúkam ti vnútorný pokoj. Nie taký, aký dáva svet, ale taký, aký dávam ja.
Preto aj zaznieva: „Pokoj Pánov nech je vždy s vami!“ A „dajte si znak pokoja!“ – ak nie dotykom, tak aspoň pohľadom, úmyslom srdca.
Ježiš prichádza a hovorí: Tento pôstny čas nemá ako centrum hriech. Hriech je záťaž, ktorú treba uzdraviť. Je to bremeno, ktoré treba odstrániť, aby sme mohli duchovne vzlietnuť k Pánovi.
Keď vyzvem: „Hore srdcia!“, odpoviete: „Máme ich u Pána.“ A to je nádherné – mať srdce, pohnútky, motivácie zdvihnuté k nemu, aby ich očistil, požehnal, umocnil a prežiaril svetlom svojej lásky.
Dostali sme do daru dnešný deň. Budeme možno robiť viacero vecí – stretnutia, rozhovory, aktivity. Ježiš nám hovorí: Dovoľ, aby lúč mojej lásky a môjho Ducha sprevádzal tvoje srdce. Aby korigoval to, čo je nedobré, a umocňoval to, čo je dobré.
Lebo v tebe je obrovský pozitívny potenciál. Môžeš urobiť veľa dobra. No je dôležité, aby si si očisťoval vnútro, aby z neho to dobro aj vychádzalo.
